Septembrový človek

Posledného augusta

vyťahujem svetre

nech pritiahnu jeseň

zotrú hmlu dlhými rukávmi

kam sa zmestia

aj tvoje prsty







Lastovičky

na drôtoch overujú súradnice

Leťte už!

Letní znudenci hromžia päsťami

mračia sa na zeleň sídliska

ja s nimi v šortkách

ale so svetrom v ruke

prešľapujem na hranici období

túžiac

pripomenúť vône septembra

tomu najlepšiemu

z jesenných ľudí.

 Báseň

16 0 1 0 3

Komentuj

2 komenty k blogu