Dnešný deň mi priniesol mnoho zaujímavých vecí. Všetko sa začalo ako som s úsmevom na tvári vyšla o pol jednej z nášho ústavu zvaného gymnázium. A M-ko ma už čakal, čuduj sa svete, ani sa nezasmial na mojich dnešných nezmyselných vlasoch, kedže sa mi ich v záchvate bolesti hlavy nechcelo fénovať a ráno som sa zobudila jak s výbuchom ako Einstein ako mi Miuška stačila podotknúť.

My way viedla do billy, kde sme kúpili kokos. Asi to bolo vtipné, keď sme prišli k pokladni s jedným balíčkom kokosu, ale tak aspoň raz sme tam nekupovali nejakú fľašku fernetu, lebo už si o nás pani predavačka musela myslieť svoje, ale veď mi nič, ale keď toľkí ľudia majú stále narodeniny.

No takže u nás sme sa pustili do pečenia mufinnov, takže už viete na čo ten kokos. Keďže som predtým kúpila vačšie košíčky, muffiny, boli konečne mufinny, nie ako tie prvé a do tretice sa mi možno ani nepripália, teda pokiaľ nebudeme zase drtiť staré dobré Duke Nukem 3D a zabudneme, že sme mali niečo v rúre. Nakoniec boli aj tak dobré, pretože ako som večer prišla domov, už ich tu veľa nezostalo, takže rodinka sa do nich musela pustiť.

Ďalej som prišla na šokujúce zistenie, keďže sa u nás stavil bratranec a to také, že zmaturoval na samé jednotky. Very bad, lebo to budú chcieť aj odo mňa, čo neviem či som schopná. No nič, aj tak mu gratulujem a posielam mu celý môj poobedňajší repertoár. S gitarou sa už krajšie pesničky ako Mandarinka Darinka, Kaktus kaktus,Nikdy nezober drogu a Lunetik ani nedajú vynôtiť.

Zakončenie dňa bolo v našej obľúbenej kaviarni s obľúbenými ľudmi. Mali sme síce skončiť na ochutnávke vína, ale nakoniec sme si to rozmysleli a užili si večer s priateľmi. Už som dávno nemala takú skvelú náladu celý deň a nič by to nepokazilo a to myslím smrteľne vážne.

Dohovorila som, musela som si niečo pekné napísať, takže ak to budem číťať o 10 rokov, budem mať z toho dobrý pocit.

Dolentilkovania

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár