Šepot ticha hladí jemno,slastne sluch.
Úsek času ,táto chvíľa javí sa sťa celá večnosť.
Zrazu začuť trepot krídeľ navždy otrávených múch.
Pýtam sa ja prečo trpia v toľkej agónii?
Padlo krídlo...stráca sa jak detský v diaľke tieň,
pokušenie spoznať čaro sýtych zmijí,
sposledného dychu kričí telo slabé...,,znovu lietať chcem!,,
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
3
ale ja mám rada undergroundový nádych toho čo som napísala... ja sa dobou a tým čo ,,je práve vidieť,, neriadim a tak vyzerá aj to čo píšem...
4
Krasne je to, si jak Baudelairov Albatros, len bacha na znudenych lodniku (3t.m.) : )
Napíš svoj komentár
Rýmy sú dopohodky... ale len tak pošepky: prehadzovanie slovosledu dnes už moc nevidíš... je to násilnosť, aby sme dostali dáky rým... Treba to poukladať tak, aby sme nemuseli krkolomne prehadzovať slová.. Konkrétne: "strása sa jak detský v ďiaľke tieň"
A ešte to sťa... Archaizmy nechaj v dobe, kam patria, oki?
Ale inak dobré to je:
"Zrazu začuť trepot krídeľ navždy otrávených múch."
"sposledného dychu kričí telo slabé...,,znovu lietať chcem!"
Pekné