Keď prišlo na rad dávanie si znaku pokoja, takmer nikto sa mi nepozrel priamo do očí a len hladali ďalších ľudí, s ktorými si potrasú rukou. A keď sa už do očí pozreli, tak len prázdne pohlady-neúprimné.
Keď som tam prišiel, tak všetci na mňa zazerali...a ten tu čo chce, veď taký sem ani nechodí, no pritom všetci tvrdia, ako by som tam mal chodiť.
Na základnej a na strednej som bol dobrý herec na miestne pomery a požiadali mňa, aby som im raz zahral nejakú úlohu, na ktorú nikoho nemali...asi v tretiaku na strednej som s nimi teprva skončil a hrával som im veci, čo potrebovali a za celú dobu mi ani raz nepovedali ďakujem. Teda aspoň okrem jednej veľmi inteligentnej Pani, ktorej si vážim.
A najlepší sú aj tak bývalý štb-áci a komunisti, čo sa teraz hrajú na svätých a mňa náboženstvo na základke tiež vyučovala bývalá šéfka pionierov. A mnohý z nich boli aj vyvesený na obchodoch, že títo tu kradli...
Tak nech sa mňa už neskúšajú títo ľudia poučovať o morálke a chovaniu. Som veriaci a veriť dokážem aj bez kostola a pretvárky.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
aeglo
20. 2.febuára 2011 22:07
To je tých 70% (či koľko) občanov hlásiacich sa ku kresťanstvu na Slovensku. Potom je tam aj mizivé percento tých, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu a zároveň sa správajú "ľudsky" (bolo by to na dlhé rozpisovanie, ale snáď chápeš čo som tým pojmom chcel povedať).
2
3
zdielam tvoj pohľad na vec... keď počujem názor cirkvi na niektoré veci tak mi vlasy dupkom stávajú
Napíš svoj komentár