o peknu basnicku, ktoru som napisala v depke(A)

Načo písať? Aj tak nás každý súdi podľa činov...
Naša chyba... chyba iných...
súďme ľudí podľa toho, akí sú,
a nie, ako ich vidíme my
život netrvá naveky
nikto nežije dlho
osud predurčil, stane sa..
bude, ako má byť...
Osud je zradný,...
ži, pokiaľ môžeš...
zomri.. ak musíš...
no ži pre tých,
ktorých nazývaš priateľmi
a nie pre tých,
ktorí sa nimi nazývajú sami.

To čo všetkým chýba,
je láska, priateľstvo, dôvera...
no to, čo najviac potrebujeme,
je viera,
že sme niečo
a nie nuly.
Nedajme sa zmiasť inými,
ktorí nás klamú,
choďme s tými,
ktorí nás vedú
za svetlom a životom...

Ozajstní priatelia sú ti,
ktorí nás aj v najťažších chvíľach
podržia...
Sú to tí, ktorých
spoločnosť vyhľadávame
a ktorí sa za priateľov
neurčili sami.
Priatelia, ktorí ťa opustia,
keď ich najviac potrebuješ,
si tvoje priateľstvo nezaslúžia...
Priateľstvo má veľkú cenu,
nie sú rodina,
sú priatelia,
ktorí pomôžu keď treba,
ktorí nás pochopia, keď iní nechápu,
ktorí nás príjmu, keď iní ťa odstrčia,
ktorí sú hviezdy, čo na nebi svietia.

akurat ze nema nazov(A)

 Blog
Komentuj
 fotka
evanescacka  24. 9. 2007 21:11
vobec nevadi, ze nema nazov, mozno v tom bude caro tejto basnicky ale je vazne krasna... depky vedia dopomoct k neskutocnym vykonom...
 fotka
aussa  25. 9. 2007 14:01
jee kujem po case sa aj mne zapacila aj ked mi dost pripomina tu hroznu depku...
 fotka
trca  25. 9. 2007 22:48
pjeknee to je

ale ten koniec je najlepsi
 fotka
aussa  26. 9. 2007 08:44
nj, rozmyslam ze ju venujem tebe, ale uz je neskoro, napisem inu(AA)
Napíš svoj komentár