#november2022 #birdzvyzva Môj život o 5 rokov

"Kde sa vidíte o 5 rokov"? -  typická pohovorová veta, ktorú mne až tak často nedávali (našťastie) a to som bola už na viacerých pohovoroch.

Našťastie preto, že som nikdy nevedela čo chcem, nepozerala som veľmi dopredu, a zrejme sa mi to aj vypomstilo. No snažím sa, začínam to pomaly potroške meniť.

11.11. 2022

Zobudila som sa do slnečného rána, čo bolo na november slušné. Nezobudila som sa s takou pochmúrnou náladou ako sa mi ešte pár rokov dozadu bežne stávalo. Už dávno som mala vo svojom živote veci, ktoré ma ťahali dopredu, mala som usporiadané priority, pre ktoré som každé ráno rada vyskočila aj z teplej vyhriatej postielky. Depresia bola dávno zabudnutá vec.

No najprv ma čakalo ranné túlenie s mojim najdrahším, najsamsuper zlatým chalanom - mojím najobľúbenejším človekom na svete. Túliť sa v posteli hodiny by bolo super, ale oboch nás čakali povinnosti. 

Tak sme spolu zbehli polonahí do kuchyne, pričom sme spolu po troške flirtovali a urobili si chutné hrianky a pomarančový džús. Rýchlo sme nahádzali riady do umývačky, dali si poriadnu pusu a šli sa každý obliekať a chystať do práce. 

Vlastný byt sme mali asi polroka, no pomaly som si zvykala. Bolo to super a to som sa tak veľmi bála, že vznikne ponorka alebo že pri hádkach nebudeme mať kam ujsť. Ale teraz ma už spoločné bývanie tak nedesilo - pretože som vedela, že tentoraz bývam s niekým, s kým mám veľmi dobrý vzťah - musím si zaklopať na drevo. 

Pozrela som sa do zrkadla - na babu po tridsiadke som nevyzerala ale vôbec zle. Mala som dlhé rovné červené vlasy, a oblečená som bola v čiernych elegantých šatách a na ramene som mala peknú kérku - keby ma videlo moje mladšie ja, ktoré vždy malo rado hlavne pohodlné a športové veci, tak by neverilo vlastným očiam. 

Tešila som sa na nový deň, a bola som zvedavá čo mi zas prinesie. 

Vykročila som po chodníku smerom k mojej obľúbenej čajovni (alebo k jednej z obľúbených čajovní a kaviarní), kde som pravidelne pracovala - mala som často home office, a patrične som si to užívala - pracovala som aj v parku, často som vycestovala niekam k moru kde som popri práci popíjala osviežujúce nealko nápoje a cez prestávku som si zaplávala v mori alebo viedla rozhovory s novými ľudí.

V kaviarni bol pokoj ako vždy, len pri bare pár študentov bafkalo vodnú fajku. Pracovala som na pár taskoch, ktoré bolo treba dokončiť čo najskôr. Tešila som sa, že po práci pôjdem na rande, popíjala výborný zázvorový čaj a v sluchátkach počúvala hudbu, ktorá ma povzbudzovala k práci. 

Bolo po práci, a ja som v hlave nemala už nič iné len rande. Za pár mesiacov budeme mať už piate výročie, neverím! Rozmýšľala som, či sa zanedlho pohneme niekam ďalej. Vek sme už na to mali a tiež sme aj dosť dlho spolu na to, aby sme vedeli, že nám to klape. Ale teraz bol tým krokom ďalej už len fakt, že sme začali spolu bývať, siliť niečo by som nechcela. Ale mala som pocit, že už aj on uvažuje a rozmýšľa viac o budúcnosti.

Keby poviete môjmu mladšiemu ja, že budem takto šťastná, tak sa vám vysmejem do tváre. Vážne. 

Naše rande boli vždy jedinečné a zaujímavé. Náš čas spolu bol o to vzácnejší, pretože máme každý svoj život, vôbec nie sme na sebe závislí ako som vo svojich predchádzajúcich vzťahoch mala vo zvyku. Nikdy by som už nemenila.

A čo rodičia? Chodili sme k nim pravidelne - raz k mojim, raz k jeho.. alebo k starým rodičom. Vždy aspoň raz-dvakrát do týždňa sme navštevovali spolu niekoho z rodiny. Každý sa nás už pýta kedy budeme mať deti. Vždy som sa tej otázke vyhýbala, pretože to bolo pri minulých vzťahoch irelevatné, a tiež som nemala rada túto otázku, ani som nevedela či by som chcela... Stále sa podobne vyhýbam tej otázke, ale poslednú dobu o tom uvažujem, musím sa priznať. Tak či onak, mladá nebudem dlho a čím ďalej to bude menej možné.

Ha! Trochu som sa zamyslela. Dostala som ďalší nápad na novú pieseň. Snáď sa bude páčiť aj ostatným členom kapely. Zajtra im ju možno zahrám. Pravidelne si všetky nápady zapisujem, ak mám nejakú inšpiráciu, pretože stále rada tvorím! Občas niečo napíšem a snažím sa to už aj dokončovať. Mám tiež portfólio so svojími výtvormi. Áno, grafickými hlavne. 

Či chodíme na dovolenky? Ale hej. Občas sami dvaja, občas vezmeme rodičov, alebo oni nás, a občas s kamarátmi alebo každý sám. 

Tak, a teraz ma opravedlňte - rande čaká.)




Zdieľaj článok na facebooku
6 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Vreskot000

    30 ročný muž

    s tou prvou vetou som sa samozrejme stretol častejšie a väčšia sprostosť už asi ani neexistuje. nie je to ani pedagogická otazka, ani otázka pre budúcich manažerov ani nič. nepodstatná, bezduchá a celkom bezvýznamná s nulovou výpovednou hodnotou. asi tak