Život.. Snáď nevyčerpateľná téma. Určite bolo mnoho ľudí predo mnou a stále niekto bude, uvažovať nad tým.. A ja som dnes neobjavila nič prevratné.. Len znova prirovnám život k niečomu čo má pre mňa istú symboliku.. A to je oceán..
Ľudia čo nám vstupujú do života ako vlny.. človek stojaci na brehu... Sú vlny pokojné, jemne omývajúce breh, upokojujú nás.. Vieme, že tam stále sú.. že more nevyschne..
Vysoké vlny, čo sa na nás prirútia ani nevieme odkiaľ a zrazu ležíme na zemi.. a uvedomíme si že nás dostala na kolená.. Že zmizla ako i prišla ale stopy čo po sebe zanechala majú nedozerné náskedky.. hotová spúšť.. A my sa potom už bojíme stáť tak blízko brehu.. Stále cúvame od neho ďalej a ďalej, bojíme sa znova priblížiť.. ďalšia zrážka a viac nevstanem.. Silní ľudia sa spamätajú, povedia si.. Budem dávať pozor, poriadne sa dívať na rozbúrené more..a ďalšej besnacej vlne sa vyhnem.. No sú ľudia, čo sa s tým nedokážu vyrovnať.. Strach je väčší ako chuť stáť blízko tomu krásnemu belasému no nebezpečnému moru, a oni stále cúvaju do vnútra až nakoniec nenájdu cestu späť. Úplne sa uzavrú.. Ich útočiskom sa stáva vnútrozemie, to kde nik okrem nich nie je... Tu nemôže stratiť ale ani získať.. A možno pôjdu stále ďalej, a ani nebudú vedieť ako, a budú stáť znova na brehu, no z opačnej strany.. Nový uhl pohľadu, nové možnosti.. Pre tým šťastnejších..

Preto sa každý snaží stáť na brehu a v ústrety čakať čo mu život prinesie.. Tí odvážnejší sa pustia i na more.. Hľadať svoj osud.. Nie pasívne vyčkávať..

A raz možno uvidíme, že nie sme sami na tom brehu..Ak sa rozhliadneme uvidíme okolo seba mnoho ďalších stojacich ľudí.. a niekto nás možno chytí za ruku a tie vysoké vlny nám pomôže prekonať, či strhnúť nás na bok z jej cesty.. Takých ľudí si musíme vážiť..to je skutočný priateľ... ten čo sa nebojí postaviť sa k vám a držať vás za ruku, čeliť s vami skúškam života

 Blog
Komentuj
 fotka
santoss  27. 9. 2012 14:54
Ay, no pekne si to napisala. A teraz hor sa na more. Nech to za to stoji. To nie je len risk, to je zivot, realny, a ten treba prezit a nie iba stat a cakat na ruku. Dobri ludia su. Vladimir Vysokij ma taku peknu pesnicku o horach. Je to o priatelstve, o tom, ze priatel bude drzat poistne lano aj ked mu pri tom budu trpnut ruky, nebude reptat, bude drzat z poslednych sil.
 fotka
santoss  27. 9. 2012 14:56
Vladimir Vysotsky :
Screenshot
Napíš svoj komentár