Tak konečne tretia kapitola, dúfam že sa bude páčiť...

No a ešte sekundu mi venujte skôr ako začnete čítať, tuto malé upozorko:

* nekopírujte si môj príbeh, je to môj vlastný príbeh, sama som ho vymyslela, som jeho autor (ziadne stiahnute, moje vlastne n_n). Keď už naozaj nedokážete bez kopírovania žiť, oznámte mi to láskavo a udajte zdroj a pod meno príbehu aj autora-mňa, lebo keď nie, budem sa hnevať.. a to by nebolo dobré hlavne pre vás n_n

* bez komentárov -minimálne ôsmich- nebudem písať ďalej (na blog), takže komentovať plsky n_n

Little recap - Itachi and Ayumi story - 2. kapitola, 1. séria - That girl

Zažmurkala a prezrela si jeho tvár a prehodila vecným tónom: "Nepovedala som ti, že keď sa budeš mračiť, ostanú ti vrásky a budeš ešte škaredší ako predtým? Škoda, že si ma nepočúvol..." Kisame sa začal rehotať na celé kolo ako kôň: "Itachi, nevedel som, že ju poznáš! A čo je to, tvoja frajerka, že ju necháš povedať o tebe niečo také?lebo si taký preľaknutý?" Itachi naňho hodil zabijacky pohľad a Kisame sa okamžite prestal smiať.

Kapitola 3.

Zažmurkala a prezrela si jeho tvár a prehodila vecným tónom: "Nepovedala som ti, že keď sa budeš mračiť, ostanú ti vrásky a budeš ešte škaredší ako predtým? Škoda, že si ma nepočúvol..." Kisame sa začal rehotať na celé kolo ako kôň: "Itachi, nevedel som, že ju poznáš! A čo je to, tvoja frajerka, že ju necháš povedať o tebe niečo také?lebo si taký preľaknutý?" Itachi naňho hodil zabijacky pohľad a Kisame sa okamžite prestal smiať.

Kapitola 3. - Unbveliable disappearance

Pôjdeš s nami a nič sa ti nestane, dievčatk..." "Alebo ma necháte na pokoji a ja vás za to nezabijem, vráskavec. A áno, nechajte mi tu aj tie pekné plášte, čiernu a červenú mám rada." "Vráskavec?" -zase sa rehotal Kisame, "pozri, dievča, keď pôjdeš s nami, môžeš sa stať členkou Akatsuki, síce neviem, čo to bolo za jutsu, hlavné je, že funguje." "Čo dostanem, keď s vami pôjdem?" "Čo dostaneš?" -začal hučať Kisame, ale Itachi ho prerušil: "Keď s nami pôjdeš, uvidíš. Budeš mať všetko, čo chceš." "No, aj tak nemám čo na práci," -povedala pomaly, takže nakoniec vyrazili.

Cesta bola naozaj veľmi dlhá a síce už pomaly začínalo svitať, stále bola hrozná zima. Dievča drkotalo zubami a vôbec sa jej nechcelo. Bola totálne premrznutá a navyše aj hladná. Hlad dokáže prežiť, ale tá hrozná zima... Ako uvažovala, ani nepostrehla, že Itachi spomalil a ide zarovno s ňou. "Nie je ti zima?" -spýtal sa jej na jej prekvapenie. Spredu ho Kisame nenápadne sledoval. Pozná Itachiho už dosť dlho na to, aby vedel, kedy ho niečo zaujíma. A o to dievča sa normálne zaujíma na sto percent, ale prečo? Kto vie... "No nie, normálne sa tu opaľujem,"- odvrkla dievčina. Chcel povedať ešte niečo, ale nevedel čo a nechcel, aby sa mu zase vysmiala, tak to nechal tak.. ,Dokelu, keby som mu tak neodvrkla, možno by mi dal niečo na tú zimu, ja hlúpa!´ -hnevala sa sama na seba.

Keď tam konečne dorazili, bolo okolo šiestej poobede a dievčina bola premrznutá na kosť. Vchádzali dovnútra a ona stále kýchala. Kisame dal vedieť vodcovi, že ju majú, takže opäť sa tu zišli všetci. Každý si so záujmom prezeral dievčinu a pýtali sa: "Kde je ten ninja? A čo tu robí toto dievča?" Keď sa objavil aj vodca, odpovedal im na otázky s pobavením: "Ja som nikdy nepovedal, akého je pohlavia ten ninja. Áno, je to toto dievča." Tak teraz len prepukla poriadna diskusia: "Takže ona je ten ninja? Neverím, vôbec nevyzerá nebezpečne.." Vodca ich utíšil a všetci napäto čakali, čo sa bude diať. Dievča tiež nevedelo, čo sa má diať a tak len zvedavo na všetkých pozeralo. "Tak, v skutočnosti o tebe nevieme skoro nič, len že máš nejaké neuveriteľné schopnosti a že si vyvraždila pol dediny. Ako sa vlastne voláš?" "Som Ayumi," -odpovedala a uškrnula sa. "Je pravda, že si zabila pol dediny?" -spýtal sa Tobi so záujmom. "Áno," -povedala a ľahkovážne a zákerne zároveň sa usmiala. Keď doteraz Tobi nevedel, či sa jej báť či nie, teraz si už bol istý. "Koľko máš rokov?" -opýtal sa so záujmom Deidara, prezrel si ju očami od vrchu dole a prebehol si pery jazykom. "Mám 14," -odvetila nezaujato. . "Aké máš jutsu?" -spýtal sa Sasori. Obrátila sa naňho, divne sa jej zaleskli oči a nato ich jemne prižmúrila: "To je...tajomstvo." Sasoriho výraz sa nijak nezmenil, aj keď tiež napoly prižmúril oči.

Zívla: "Už ma nebavíte, ľudia, dajte si break, som unavená a hladná, ak mi nemáte čo ponúknuť, odcházdam." Kisamemu zabehla slina: Tak nie je drzá len k Itachimu, ale aj k vodcovi..., Tobi nechápavo pozeral, Deidara sa začal smiať: Je dobrá... Vodca sa na ňu len prekvapene pozeral: "Musíš mať odvahu, že sa k nám takto chováš. Nemáš strach, že by sa ti niečo mohlo stať?" "Myslíš, že by ste mi," -prezrela si ich zľava doprava, "len vy tu, mohli nejako ublížiť? Nedokázali by ste sa ma ani dotknúť," -zase sa jej zaleskli oči. Teraz sa už nikto nezasmial. "Chceš sa staviť?" -ozval sa niečí hlas a na to sa rovno na ňu rútil kunaj. Nemala už ako ujsť, bol od nej len kúsok, už len desať centimetrov, všetci s napätím sledovali. Kunaj sa nezastavil, keď ona zrazu zmizla, preletel ďalej a narazil na kamennú stenu, zatiaľ čo ona sa tam znovu objavila. Všetci z Akatsuki, ešte aj vodca len hlúpo civeli s otvorenými ústami. "To je všetko? Tak to ste ešte slabší, ako som si myslela..." -usmiala sa, "a môžem teraz ja?" Spojila ruky, keď: "Nie, nechaj to, my vieme, že si naozaj...silná," -zastavil ju vodca. "Škoda, práve ma to začínalo baviť," -zatvárila sa sklamane.

"Ayumi-san, chceš sa k nám teda pridať a stať sa tak prvou členkou ženského rodu v Akatsuki?" Vytiahla jedno obočie: "A čo z toho budem mať?" "No," -táto otázka vodcu dosť zaskočila, "budeš mať rešpekt všetkých ľudí..." "Na to nepotrebujem žiadnu Atsuki či jak sa voláte, rešpekt mám už dávno, čo ďalej," -prerušila ho. "Akatsuki, no a budeš mať...všetko čo chceš, všetci ťa budú poznať, vyslovovať tvoje meno s obavami." "Prepáčte ľudia, ale toto všetko mám už dávno, ale keďže vidím, ako sa veľmi snažíte získať ma k tej vašej skupine, a vidím, že ste všetci dokopy...naozaj veľmi slabá cháska, áno súhlasím, potrebujete niekoho so schopnosťami, že?" -a nahodila provokatívny úškrn. Nikto nič nepovedal, len na ňu všetci spolu hádzali vražedné pohľady. "Dobre, som rád, tak.. a teraz, ku komu ťa dám...," -nevedel, ku komu by sa hodila, všetci pozerali odmietavo a vyzerali, že by ju najradšej prizabili, keď mu pohľad zastavil na Itachim: "Hn, Itachi má taký žiadostivý výraz na tvári keď na teba pozerá, pôjdeš s ním a s Kisamem!" Itachi ako to počul, začal sa dusiť, kašlať a prskať: "Čože?! "Aah, vedel som, že budeš nadšený!" -povedal vodca spokojne a odišiel.


Ďakujem za čítanie!

*Nabudúce: 4. kapitola, 1. séria (Ayumi začína liezť Itachimu poriadne na nervy.. Čo urobí? Zistíte nabudúce)

*ešte raz opakujem, plsky NEKOPÍROVAŤ a KOMENTOVAŤ*

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
mystery666  26. 4. 2008 20:37
pis DALEJ!!!! inak, nie ze by som to necitala cele uz tisickrat, ale je to stale lepsie nee-chan, len sa pls poponahlaj
 fotka
my7cabbage7problem  29. 4. 2008 18:49
pis piis piiiis !!!!
Napíš svoj komentár