A tak z toho celého vyvstáva otázka, ako som sa pre papillona vlastne rozhodla? Prečo som si nevybrala iné, možno populárnejšie plemeno, ako je napríklad yorkshire, westík, čivava, retriever, alebo kokeršpaniel? Ak mám pravdu povedať, viac dôverujem chovateľom menej známych rás, pretože mám o to väčšiu záruku o ich serióznosti a zodpovednosti. Mám väčšiu istotu, že takýto chovateľ nechová psíky pre peniaze, ale hlavne pre lásku k tomu ktorému plemenu a tiež, že toto plemeno ešte nie je natoľko poznačené smutnými dôsledkami príbuzenskej plemenitby a nekontrolovaného množenia.
Napríklad som si všimla, že yorkshireský teriér svojou popularitou značne utrpel. Na ulici mnoho krát vídam psíkov, ktorí sa vplyvom takzvaných chovateľov (ďalej už len množiteľov) snáď ani len nepodobajú na zástupcov tohto plemena. Často krát bývajú aj raz takí veľkí, ako sa uvádza v štandarde. Tieto módne plemená trpia množstvom genetických porúch a ochorení a dožívajú sa nízkeho veku. A to všetko len pre bezohľadnosť a nezodpovednosť množiteľov, ktorí nenechajú vyšetriť svojich psov na rizikové dedičné ochorenia plemena (pretože je to príliš drahé), krížia svojich psíkov tak, ako sa im zachce, bez uchovnenia a bez povolenia od poradcu pre chov plemena. Budúcemu dôverčivému majiteľovi sa ani nepreukážu nákupnou zmluvou a keď šteniatko po pár týždňoch uhynie, alebo je choré, tvária sa, že sa ich to netýka a mnoho krát nehorázne vysokú sumu peňazí nešťastnému majiteľovi ani nevrátia.
Ako sa teda môžeme takémuto hroznému zaobchádzaniu vyhnúť? Je to vôbec možné? Áno, je. A je to pomerne jednoduché, ak sa budeme riadiť podľa niekoľkých základných pravidiel. Najskôr by sme si mali zistiť aké dedičné ochorenia sa u vybraného plemena môžu vyskytovať a nejaké tie základné informácie o nich. Osobne som toho názoru, že testy na všetky takéto poruchy alebo ochorenia by mali byť súčasťou žiadosti o uchovnenie jedinca, bohužiaľ, nie vždy je to tak. Preto by sme si mali u vyhliadnutého chovaťeľa zistiť, aké sú riziká a či aspoň rodičia šteniatok boli na tieto ochorenia vyšetrení, poprípade koľko generácií dozadu bol v rodokmeni nález negatívny. Ďalšia veľmi dôležitá zásada, ktorej by sme sa nepochybne mali držať, je podľa možnosti nikdy nekupovať psíka bez preukazu pôvodu – PP, poprípade zobrať si radšej psíka z útulku a spraviť jemu, ale aj sebe krajší život. Pokúsim sa to priblížiť aspoň v skratke...
Každý seriózny chovaťeľ predáva svoje šteniatka aj s istým dokumentom. Je to vlastne rodokmeň nášho psíka, ktorý nám dáva istotu, že jedinci niekoľko generácií dozadu boli zdraví a že splnili všetky podmienky pre uchovnenie a chov. Títo psíci sú preto niekedy aj o to drahší. Ale ja sa pýtam, nie je lepšie investovať do nášho budúceho štvornohého spoločníka hneď na začiatku, než ako neskôr (ak nebudeme mať práve šťastie na zdravé šteniatko) celý jeho život míňať nehorázne sumy peňazí za lieky a veterinárov?
Je to otázka na zváženie. Množitelia, ktorým nejde o nič iné len zarobiť na svojich psoch čo najväčšie peniaze existujú len pre to, že sa ešte stále nájdu ľudia ochotní od nich takéhoto psíka odkúpiť. Pokúsme sa to spoločne zastaviť...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Takže asi toľko moja "skvelá" skúsenosť s množitelom...