Na začiatku som vždy so zlým pocitom chodila spať,
s pocitom, že ma tomto svete nikto nemá rád.
Myslela som si, že moja nádej je biedna,
až kým som jedného dňa neuvidela teba.

Keď som ťa uvidela po 1-krát,
hneď sa mi zvýšil krvný tlak.
Keď si sa na mňa usmial,
tlak mi nebezpečne stúpal.

Myslela som, kedy zistí že po ňom túžim,
že len jeho bezvýhradne ľúbim?

Chodila som s nádejou spať,
a nádejou, že ma máš rád.
Zahorela som k tebe horúcou láskou,
no ty, ty si chodil za inou kráskou.

Keď som ťa s ňou po 1-krát uvidela,
v mojom srdci ostrá bolesť sa prebudila.
S plačom som večer zaspávala,
keď sa zobudila, zlomené srdce som mala.

Dať som sa chcela na večný spánok,
nikoho nevídať a necítiť ranný vánok.
Viem, na také reči som ešte malá,
no ja som ťa skutočne mala rada.

Teraz viem, že to bola chyba,
lebo mi kúsok srdca chýba.
Viem, znie to naivne, priam smiešne,
veď čo ja o tom môžem vedieť ešte?

Ja som sa nechcela hrať na veľkú, veď som ešte malá,
ja som len chcela aby ma tvoja ruka na srdiečku hriala.
Už nikdy viac k tebe nechcem zahorieť láskou,
choď preč, choď si za svojou kráskou.

Stále čakám na chlapca, čo zahorí láskou ku mne,
skôr ako v beznádeji umriem.
Bože, prečo ma nikto nemôže ľúbiť,
veď to môže iba skúsiť.

Zasa chodievam so zlým pocitom spať,
s pocitom, že ma na tomto svete nikto - ale vôbec nikto - nemá rád.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár