Že moje bytie nemá zmysel...
Že je všetko naopak, tam kde malo byť svetlo, blúdim v tme a keď som pripravená na temnú noc, vyjde slnko.
Že dokonca ani dych, čo vdychujem z cigarety neprináša teplo a upokojujúci pocit.
A ja viem, že je to chvíľkový stav.
Viem, že sa z toho dostanem a všetko bude zas ružové.
Lenže ten 'chvíľkový stav' ma ničí už mesiac a ja už nevládzem každé ráno sa prehovárať a nútiť sa, aby som vôbec vstala, aby som nahodila ten falošný úsmev a šla ďalej...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár