Cítim melódiu ako sa šíri vzduchom, stojím na pódiu s čiernym rúchom. Hudba len plynie a ja počúvam, za oponu sa skryje, kto nepoviem vám. Trasú sa mi ruky a podlamujú nohy, noty ako obrázky m zdobí. Trocha malé muky, no mám na to vlohy!
Stačí sa nadýchnuť a zavrieť oči, potom len vydýchnuť a slávu zočím.

Cítiš to vzrušenie?! Adrenalín v krvi prúdi, stres sa pominie a nádej budí. Urobím krok vpred a prvý ton bude hlasne znieť.
Zatiaľ úspechu niet, no v tej chvíli je pre mňa krásny svet.
Postaviť sa pred vás a nebyť nervózny, nezvládol by to každý, tak buďte prosím seriózny! Ja cítim tú hudbu znieť ale počuť to musí celý svet.

Tóny sa kolísajú, môj hlas sa zdvíha, ľudia sa pozerajú a hladina adrenalínu sa opäť dvíha.
Javisko patrí mne, som kráľovnou tejto hudby. Všetci poslucháčmi sme a ja s nadšením na javisko vstúpim.
Počuješ tú melódiu, rozumieš každému tónu? Podľahla som pokušeniu dúfam, že chápeš tomu. Tóny sa striedajú, raz klesajú a raz stúpajú, vrchol sa dosiahne v najvyššom tóne. Myslím, že neznie to monotónne.

Žiaden stres a nervozita, iba sebavedomie a popularita. Môj hlas rozozvučí celú sálu, stačí pozorne počúvať chvíľku malú.
Nebojím sa zvýšiť hlas, viem, že dobre bude to znieť, tá hudba prebýva v každom z nás krásou tej melódie nechávam sa viesť.
Posledným nádychom vydám zo seba najdlhší tón. Ohodnoďte ma potleskom a ja viem že patrí mi hudby trón. Posledná melódia odznie v sále zostúpim s pódia a prikláňam sa k sláve.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár