Milý Ja!

    Prečítal som si všetky Tvoje predchádzajúce listy a prekvapila ma Tvoja trúfalosť. Na to, že si tak dôkladne strážiš anonymitu a schovávaš sa za fotku neba si celkom odvážny. Podpichol si Čitateľa a aj iných Písačov. Chcelo by to trochu viac pokory.
    A teraz k Tebe. Prestaň už byť taký tragický! Uznávam, v poslednom období badať isté zlepšenie, ale je to stále málo. Nemusíš všetky svoje dušobôle schovávať do písania a byť taký utrápený. Niektoré Tvoje staršie veci znejú až príliš zatrpknuto. Napíš báseň o prírode alebo o veselom cinkote električiek!
    Pozri, je naozaj chvályhodné, že si pred približne tromi rokmi vymyslel nejaké fajn motívy, ako hlučné mlčanie, kosti zlomené trpkosťou alebo slovo ťažké ako olovo a znejúce fialovo, ale už by si ich fakt nemal používať. Chceš síce od Čitateľa, aby čítal pozornejšie, ale ak by začal čítať až príliš pozorne, mohol by nájsť všetky Tvoje opakovania a zacyklenia.
    Dobrá rada na záver: ak sem-tam dostaneš pocit, že píšeš bravúrne, rýchlo si otvor niečo od Štrpku alebo Jozefa Urbana a následným čítaním elegantne zakop svoje sebavedomie pod čiernu zem. Ver mi, je to prospešné.

Píš ďalej, je v Tebe potenciál, ale ostaň pevnými nohami na zemi!

Drž sa!




______________
ban.sky na FB






 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
emulienkaa  3. 11. 2016 23:16
...písať s nohami na zemi sa ale tak úplne nedá.
vždy aspoň tak trochu musíš lietať s oblakmi, milý banSKY, nezabúdaj na to.
 fotka
motovidlo323  28. 4. 2020 20:44
Hlavne sa toľko nerieš
Napíš svoj komentár