Praha

Vyrastie vo mne sto veží, keď zarastený Ír mlčky kričí
a údermi bubnov rozsvecuje svoj utrápený nočný
                                                                         nepokoj.



Vyrastie vo mne sto ciest, keď leto beží po nábreží
na ospalú nočnú električku a jeho bosé slová pália
                                                                           chodník.



Vyrastie vo mne sto lesov, keď husle hrajú soundtrack
konca sveta a ľudia kráčajú v usmievavom rytme ulíc
                                                                                  mesta.




Povyrástol som, keď som sa na prahu augusta sám stal
                                                                                     Prahou.

 Báseň

21 0 0 0 5

Komentuj

9 komentov k blogu