Utekajú stromy v protismere, cválajú lenivé kopce v diaľke a poletujú písmená v hlave. Slová pršia, rieky tečú a kvapky vody cestujú po okne. Križovatky, výhybka a STOP! Kam vedú tieto koľaje? Kam vedie život? Slnko, mraky, domy, les. 

Dokola.
Dokola. 

Dokonalý rytmus koľajníc, dokonalý rytmus v slúchadlách, ticho v duši a vonku beatbox sveta. Výhybky, križovatky a rozchody. Je to skutočné, trasie sa to, trasie sa zem, lámu sa sny a dni do nocí. Opadajú neistoty, aby mohli byť nahradené novými. Dokola. Prichádzajú tunely, zväčšujú sa svetlá, končia tunely a ľudia stále padají jako jabloně v sadě suchý. Koľko uschnutých sĺz nosí so sebou sprievodkyňa? O čom snívaš spiac oproti mne? Akú hrúbku má ten múr postavený za tvojim úsmevom? Pozorujem ťa z diaľky desiatich mesiacov. Pokojné ticho medzi nami búši v ušiach, ale ja pre istotu preskočím Accidental babies v prehrávači. Lebo už nie je september. Do you remember ten podvečer? Hučí orchester bŕzd a dispečer hlási meškanie. Aké krásne je toto nič medzi nami. A to, keď minulosť len preletí za oknom ako ten strom.

Už je dobre.
Už je dobre.


„Nasleduje stanica: Budúcnosť.“




 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
nemamkreditkamo  25. 7. 2016 19:43
Cozee no krasne myslienky vo vlaku
 fotka
tomkov  26. 7. 2016 00:44
Uzasne, uzasne, uzasne..
 fotka
dottie  26. 7. 2016 01:51
Krásne.
 fotka
antifunebracka  26. 7. 2016 16:26
Sakra, a ja celú jazdu prespím.
 fotka
phantasia  27. 7. 2016 17:19
nádherne známe
 fotka
bansky  27. 7. 2016 17:36
@nemamkreditkamo @tomkov @dottie @phantasia Ďakujem Vám
@antifunebracka Oplatí sa vnímať, ale je pravda, že pri ceste späť som spal aj ja
 fotka
antifunebracka  28. 7. 2016 16:54
Ale aj taxom si nevdojak všimol dosť temné podtóny v tej básni, hoci má koniec plný nádeje (Výhybky, križovatky a rozchody. ... Opadajú neistoty, aby mohli byť nahradené novými.); aj na ľudí nazeráš skôr s postulátom niečoho negatívneho v nich (Koľko uschnutých sĺz nosí so sebou sprievodkyňa? Akú hrúbku má ten múr postavený za tvojim úsmevom?). Prečo je to tak? Či moc analyzujem?
 fotka
bansky  28. 7. 2016 17:15
@antifunebracka Nemyslím si, že tak nazerám na ľudí, len sa mi asi ľahšie píše o "temnostiach". Samotné písanie vo mne často vyvolá nejaký stupeň melanchólie (ale takej správnej, nie nepríjemnej), lebo chodím pod povrch a "hrabem" sa v sebe. A potom sa to asi nejak automaticky prenesie aj do skôr pozitívnych písaní Ďakujem za otázku a za to, že čítaš naozaj.
Napíš svoj komentár