Denník

Už od prvého zápisu do svojho denníka, začínala tým, aké bolo počasie. Ani sama nevedela prečo to robí ale bez toho sa nedokázala zveriť bielemu papieru na ktorom jej slová vyzerali ako nechutné a zvrátené vrany vychutnávajúce jej nešťastie. Ani dnes tomu nebolo inak.
Dnes je to už piaty deň čo je obloha zatiahnutá a každú chvíľu popŕcha.....
Pozrela sa cez okno na oblohu a sledovala padajúce kvapky, ktoré ukazovali mesto v čudnom rozmazanom opare. Nadýchla sa a pokračovala v písaní..
Prišiel znova. Tento krát mi doniesol akýsi lacný náhrdelník. Vyznal mi lásku a šmaril ma na posteľ. Nepočúval ma keď som mu vravela, že mi ubližuje. Našťastie to dnes netrvalo dlho. Keď skončil zlostne si vytiahol nohavice a surovo ma chytil za vlasy. Ešte aj teraz cítim jeho hnusnú ruku na svojej tvári. Strelil mi zaucho a prikázal mi aby som mu už nikdy neprikazovala ako ma má milovať. Tak tomu on hovoril. Milovanie. Ja to nazývam týranie alebo znásilňovanie. Uchopil ma za bradu a jeho mäsité pery sa prisali na tie moje. Naplo am zvracanie. Zhnusene ma odhodil a s hundraním vyšiel s izby. Bežala som do kúpeľne kde som si opláchla tvár a zjedla som kúsok suchého chleba. Mala som podozrenie na to čo mi bolo ale tá myšlienka by znamenala môj koniec. Nemohol by sa uspokojovať keby to bola pravda. Skončila by som niekde v bodreli alebo inom pajzli.
Dúfala som, že dnes už nepríde. Schúlila som sa na posteľ a pravdepodobne som zaspala. Zobudila som sa na to, že ma surovo vytiahol s postele a ukázal ma svojmu spoločníkovi, ten si hladkal svoju trojitú bradu a pochechtával sa. Oznámil mi, že som splátka za sumu, ktorú mu dlží. Chcela som sa brániť ale jeden mi chytil ruky a zodvihol ich. Druhý zo mňa surovo strhol šaty, nevšímajúc si, že poškriabal aj mňa. Snažil sa do mňa vsunúť niečo ochabnuté a malé. Musela som sa udržať aby som nevyprskla od smiechu nad takou „drobnosťou“. Sledovala som ako ma ohmatáva, jeho chlapte prsty mi mliaždili prsia a on ochkal a achkal. Keď skončil zareval ako ukojený býk, očividne spokojný sám so sebou. Opovržlivo a na mňa uškrnul a žmurkol na mňa akoby vydal obdivuhodný výkon. Keď sa to tak vezme tak bol obdivuhodný. Dokázal ho nájsť aj pod svojím obrovským bruchom. Odhodili ma na posteľ a vyšli z izby.
Zamierila som do kúpeľne kde som stála pod tečúcou vodou a snažila som sa zo seba všetko zmazať.
Ich odporné ruky a odporný pach ich ukojeného tela. Boli ako prasce.
Keď som začula tiché klopanie vedela som, že sa vrátil. Zabalila som sa do županu a vyliezla som von. Hľadel na mňa s ľútostivými očami. Začal sa ospravedlňovať a vysvetľovať mi, že keby to nespravil zlomili by mu najskôr nohy potom ruky a potom by ho zabil. Tvrdil, že som mu zachránila život. Sledovala som ho ako mi bozkáva nohy a vyznáva mi lásku.
Z nechuťou som sledovala jeho čierne oči utopené v tučnej tvári a plešatú hlavu.
Bol nechutný tak ako všetcia chlapi. Na znak toho, že mu odpúšťam som kývla rukou a on pyšný sám so sebou odišiel, hladkajúc si svoje tučné brucho. Sadla som si na posteľ a čakala som na Annu až príde upratať. Keď prišla poprosila som ju o test. Ľútostivo na mňa pozrela ale za pár minút som ho držala v rukách.
Teraz tu sedím a možno píšem svoj posledný zápis do tohto denníka. Čakám pokiaľ ubehne tých desať uvedených minúť. Čakám na farbu na tej paličke a nezostáva mi nič iné ako dúfať, že bude modrá.
Môj život je tam.. a čas... ten mi práve vypršal. Idem sa pozrieť na svoj osud.....

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
lola8  20. 7. 2008 18:47
preco neusla?? nema rodinu?? alebo co??

ale tiez veeelmi krasny pribeh.. musis vela pisat.. teda nieze musis ale mala by si
 fotka
sunnyday  20. 7. 2008 21:14
fakt pekny/teda smutny pribeh...A to si pisala sama?
Napíš svoj komentár