už aj Ty si niekam zmizol. Všetci len miznete a vytrácate sa, sublimujete, stáva sa z vás vzduch. Čakám, kedy príde niekto a hlasno sa zasmeje, povie, že to bol len sprostý vtip. Že prídeš Ty, v tmavomodrom saku a čiernych teniskách, že povieš: "sorry, chalani, dnes si nezahrám," lebo dnes si pôjdeš so mnou pokecať. V skutočnosti si ale nezahráš už nikdy. A tak sa mi vnucuje obraz teba, ako si v obleku, ako plačeš, ako ma zdravíš: "ahoj, S.!", ako sa smeješ, ako nadšene rozprávaš. O práci, o škole, o pingpongu, neviem, proste o všetkom. Ešte ma serie aj to, že už nebudem počuť vtípky o tvojej milej osobe, že už na teba nikto nezakričí: "heeeeej, kaaaamo a čo si taký nahodený?" ... serie ma, že to nikto z nás nevedel dopredu, že Ťa nikto nezachránil, že Ťa nevedeli posadiť do auta, alebo ešte lepšie zamknúť doma, až sa Ti nič nestane. Že Ti v ten deň nedali krížik na čelo. Ale zo všetkého najviac ma serie, že som Ti nikdy nepovedala: "hej, kaaamo... vďaka za krásny darček, stále ho mám pri sebe."
A tak mi za moju hlúposť neostáva nič iné, len sa pozerať na kvety, čumieť na sviečky, prizerať sa na hektolitre sĺz a snažiť sa nejaké vyplaviť aj zo seba.
Snáď si na najkrajšom mieste sveta a nič, vôbec nič ti už nechýba.
Tvoja..
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
hypocrit
10. 5.mája 2016 00:13
Napíš svoj komentár