Zápisky frustrovaného motoristu

Dopredu upozorňujem, že toto bude úplne iný blog, než naposledy. Dúfam :) 

Pamätáte si, keď ste si kúpili svoje prvé auto? Na ten pocit radosti, keď ste si uvedomili, že konečne vlastníte svoje vlastné súkromné motorové vozidlo? A keď prišiel čas posunúť sa ďalej, a zadovážiť si novú štvorkolesovú pýchu? Bolo vám za vašim prvým autíčkom ľúto? No, tieto otázky sú pre mňa osobne momentálne viac než aktuálne. Ale pekne poporiadku.

Ešte minulý týždeň som jazdil na pomerne novom Seate. Model Leon. Jazdilo sa mi na ňom úplne v pohode, síce nie som najhorlivejší fanúšik motorizmu a neviem o autách prvé - posledné, ale bol som spokojný, príkladne som sa o neho staral, odviezol som sa, kam som potreboval a myslím, že to je to podstatné. Samozrejme, kým auto funguje tak, ako má.

Je ráno, druhý pracovný deň. Seat neštartuje. Batéria takmer nová, sviečky v pohode, čas uteká. Auto neštartuje ani na tretí, ani na štvrtý pokus. Už ma začína tlačiť čas, krvný tlak dosahuje rekordné hodnoty. Opúšťam sa, rezignujem a odchádzam na zastávku MHD. Počas jazdy autobusom bližšie hodnotím situáciu a rozmýšľam nad ďalšími „podozrivými.“ Nič to, teraz je potrebné sa sústrediť na prácu, auto poriešim neskôr.

Popoludní volám známemu mechanikovi, či by sa na auto mohol pozrieť. Súhlasí, môžem mu priviesť auto, ale má veľa práce, takže Seatík v jeho servise nejakú dobu pobudne. „To je jedno kámo, len mi ho daj do poriadku.“ Odchádzam domov a mám nápad. Nápad, ktorý môže dostať len chorá a zvrátená myseľ. Na dvore u rodičov predsa už totiž nejakú tú dobu stojí moje úplne prvé auto, ktoré som si zadovážil, keď som bol v podstate ešte tínedžer. No, auto... to je možno trošku silné slovo =D Je to Škoda. Felicia. Rok výroby '95. Nie tak zlé ako trabant, ale konkrétne tento kúsok má svoje chyby a zlaté roky má rozhodne už dávno za sebou. Presne si pamätám, ako mi ešte pred rokmi spolužiak hovoril, aby som si kúpil auto, že na to baby letia. Kúpil som Feldu. Ach ja bláhový hlupák. Auto bolo, ale slečna nikde. Ale na Škodovku som nezanevrel. Vyvážal som sa jak pánko.

Po cca dvoch rokoch od poslednej „udržiavacej“ jazdy sadám za volant, ale uvedomujem si, že cez predné okno nič nevidím. Samozrejme mráz. Vystupujem, oškrabem, opäť sadám za volant... a nič. Furt nevidím. Aha! Ten mráz je zvnútra! Okej, malá nepríjemnosť, ale nič čo by ma v mojom snažení zastavilo. Moja Felícia má strešné okno, ktoré nikdy moc dobre netesnilo. Starú batériu som vyhodil okamžite a nahradil som ju novou, pretože je jasné, že by autíčko nechytilo. Prvý pokus, nič. Druhý pokus... a s pomocou plynového pedálu Škoda zaberá. Jej! Vlastne je tu ešte jeden problém. Plavák nádrže je zjavne poškodený a aj po natankovaní netuším, koľko paliva mám v nádrži. Ručička ukazuje plnú, no to určite. Ale už som objednal nový plavák. To sa vyrieši. V tomto počasí samozrejme bodne zapnuté topenie. Nebojte, topenie funguje. Síce až po 20 minútach jazdy, ale pohoda, aspoň si privstanem aby som skôr naštartoval. Čo je ale prekvapujúce, auto je takmer bez hrdze. Dokonca mám aj hmlové svetlá a fungujú. Po tých rokoch sa im aj čudujem. Mne by sa už nechcelo. Už som stihol autoumyváreň, vysávanie a zajtra idem kúpiť nejakú autokozmetiku, aby som Feliciu trošku oživil aj zvnútra.

Ale vozím sa. Už tretí deň. Prvé štartovanie bolo kritické. Odvtedy chytá na prvú šupu. Nechápte ma zle, nesnažím sa tu dehonestovať Feliciu. Len mi to občas príde vtipné. Píšem blog, sedím, rozmýšľam nad svojim Seatom a spoza okna sa na mňa škerí Felicia. Ale nemám jej to za zlé. Odžila si svoje. Bolo to moje prvé auto a som na to právom hrdý. Aj po rokoch mi slúži. Mám ju rád. Hej, usmievam sa práve, ako ste vedeli? Tam kde nové autá končia, tam Felda začína. Moja Felda.

Nech žije Felicia a Farfalle. 







Zdieľaj článok na facebooku
5 odoberateľov
Billyjoe

- Som fanúšik Star Wars, hlavne rozšíreného univerza - Som fanúšik Zaklínača - Som filozof (povolaním) - Píšem poviedky a básne - Mám rád mačky - Metal forever - Nietzsche - Áno, viem že sa to píše Billie Joe, ale chcel som sa odlíšiť a nebyť kopirák - Chcel som si zmeniť nick, ale nedá sa (hlavne že pohlavie sa dá pfff) - Prečo toto vypisujem aj keď to nikoho nezaujíma? Neviem, asi som práve opitý -

Komenty k článku

  1. 1
    Jakzig

    25 ročný muž
    Banská Bystrica / Martin

    Vraj frustrovaného. Pche, šťastný to človek.
  2. 2
    Antifunebracka

    29 ročný muž
    uze birdzu

    Kámo, vtedy sa ešte vyrábali onaqejšie autíčka :) Poctivá práca z poctivých materiálov, bez kurvítok