Nikdy v živote som sa ničoho nebála. Keď kamarátky potrebovali pomoc s nejakým chlapcom,stále som im radila nech do toho idú po hlave nech mu napíšu,zavolajú,nech nemajú strach. Stále to tak bolo. Hocikto chcel hocičo skúsiť stále do toho šiel so mnou. A zrazu..

Nikdy v živote som neplakala. Stále som sa usmievala. Na každého,stále bez akéhokoľvek dôvodu. Keď kamarátky plakali kvôli chalanom hovorila som im,že sú hlúpe. Kvôli chlapcom a vôbec kvôli ľudom sa plakať nemá! Ľudia sú málo dokonalí na to aby si zaslúžili moje/naše slzy. A zrazu..

Nikdy v živote som nepočúvala smutné piesne. Život je krátky na to aby sme boli smutný! Máme tancovať a spievať! A to sa pri pomalých pesničkách /logicky/ nedá. A zrazu..

Nikdy v živote som nikoho nemilovala. Tak maximálne seba Láska mi prišla stupídna a bezdôvodná. Ľudia mi prišli málo dokonalá na to aby som sa o nich vôbec zaujímala. Žila som pre seba a nechcela som pomoc nikoho. Nebavilo ma byť k ľudom milá. Naačo?
A zrazu..

Nikdy som neverila na niečo nadprirodzené. Žila som prízemným životom bez viery. Boh mi pripadal príliš vymyslený a ľudia čo v Neho verili naivný. Modlitby mi prišli ako -strata času- a nedeľná sv. omša ako niečo čo nikdy nezažijem. A zrazu...

A zrazu mám zo všetkého strach,zrazu ti nedokážem napísať či zavolať,zrazu plačem častejšie ako sa usmievam, jediné čo teraz počúvam sú smutné až priam depkárske pesničky o láske a smrti, zrazu som zamilovaná no "nešťastne",zrazu potrebujem pomoc hocikoho a spoľahnem sa radšej na radu cudzieho človeka ako na svoj vlastný rozum, zrazu jediná vec pre ktorú žijem je Boh.

Prečo sa toto všetko stalo?
Prečo Boh musel spojiť naše životy a následne ich rozdeliť?
Prečo mi každý večer musí dávať takéto sny?
Prečo na teba nedokážem zabudnúť?
Prečo mi chýbaš?
Prečo hľadám oporu v Bohu?
Prečo plačem?
Zaslúžiš si moje slzy?
Prečítaš si to vôbec?
Chýbam ti?
Ľúbil si ma vôbec niekedy?

Neviem.
Nič už neviem a ničomu nerozumiem.

 Blog
Komentuj
 fotka
vreskot000  30. 4. 2012 15:49
si moje zrkadlo
Napíš svoj komentár