Ďalší článok.

Ďalšie vykecanie sa.

O tom ako naozaj netuším čo sa deje.

Čo robím zle?

Berte to ako list.

List mojej najlepšej kamarátke.

Vieš,neviem čo sa to deje. Neviem čo sa to vlastne stalo.
Skrátka. Ako som odletela veľmi som sa na teba tešila. Veľmi. Vedela som,že budeme od seba dlho preč. A tak som sa tešila ešte viac. Celé Turecko som si opakovala,že nesmiem zomrieť pretože ťa ešte musím vidieť. A potom si sa vrátila..

A zrazu si bola iná. Vážne. Možno si si to neuvedomila ale videla som na tebe ako ti je jedno kde práve si. Stále si rozprávala o prvákoch ako ti s nimi bolo skvele. Fajn. Rozhádzalo ma to ale vedela som,že sme najlepšie kamarátky a,žema len tak nevymeníš za nejakých prvákov. Aj keď ťa skoro všetci odsúdili za to čo sa z teba stalo ja som ťa bránila a hovorila som,že si stále tá istá Nikki ktorú tak ľúbime.

Teraz,keď sa na to pozerám z diaľky.. Naozaj si sa zmenila. Problém je,že aj ja. A veľmi. Vždy som si myslela,že najlepší kamaráti sú tu na to aby pri vás stáli. A teraz keď tu pri mne nie si premýšľam či vôbec nejakú najlepšiu kamarátku mám..

Mám! Jasné,že mám! Veď si to ty! Moje malé debilčiatko ... jelitiak ... že??

Už viem presne kedy sa stal ten zlom. Na konci školského roka. Keď si tu bola posledný deň .. a ty si radšej šla s nimi ako so mnou. Fajn neberiem ti to ... ale myslím,že otázka "a čo ty nechceš ísť s nami?" by sa celkom hodila. Nespýtala si sa. Vlastne si za mnou celý deň neprišla. A tak som sa snažila aspoň o to aby si mi večer zavolala a aby som mala možno poslednú možnosť vysvetliť ti všetko .. povedať všetko čo cítim.
A tak som celý deň čakala,že mi zazvoní mobil a pôjdeeme si sadnúť do parku na NAŠU lavičku.

A ty si nezavolaala.. nie horšie ... ty si mi napísala "Nemám kredit nemožem ti zavolat paps!!" Vtedy sa vo mne všetko zlomilo. Pochopila som,že si ma oficiálne vymenila.

Neviem či si toto prečítaš. Neviem či ťa to ešte zaujíma. Neviem či ma ešte pokladáš za najdôležitejšieho človeka na svete. Neviem či ma ešte máš rada aviem,že to každý deň celé zhoršujem.

Žiaľ keď sa na to pozerám takto s odstupom času..

CHÝBAŠ MI! TAK VEĽMI A TAK ŠIALENE,ŽE MI JE ÚPLNE JEDNO,ŽE SI INÁ!!!!!!!! CHCEM ŤA MAŤ PRI SEBE A ZASA TI VŠETKO HOVORIŤ!! VEĎ SI MOJA DRUHÁ POLOVICA PAMATÁŠ?

Stále som však tak naivná,že čakám SMS ... alebo aspoň dlhú správu na FB..vieš takú akú si píšeme stále keď sapohádame a mne to stále nahrnie slzy do očí ... A nič sa nestalo .. asi nás to už tka nemrzí ... Ktovie ... Možno to všetko boli len prázdne slová .. Z tvojej strany..

A tak píšem tieto nezmyselné riadky pre človeka ktorý o mňa nestoji. Po tvári mi stekajú slzy a ja premýšľam nad tým či má mamka pravdu.. Naozaj pravá a najlepšia kamarátka nikdy neodíde do zabudnutia? Naozaj sa všetko vyrieši?


 Blog
Komentuj
 fotka
erika178  4. 7. 2012 21:48
Vyrieši sa to Aj ja som mala presne toto s mojou najlepšou kamarátkou pred cca pol rokom .. a nejako sa to vyriešilo, už síce nie je najlepšia, ale stále mám k nej rovnaký vzťah
Napíš svoj komentár