Bini: Zdvihni hlavu, a poďakuj Mu za púšť, ktorou prechádzaš. Lebo za ňou je zasľúbená zem.

Túto myšlienku som čítala v nejakom blogu. Je nádherná.

Viete myslím,že nie som jediná.ktorá má teraz strašne zlé obdobie. Nič sa nedarí,nič mi nejde,všetko je zlé a ešte aj to čo sa začína podobať na niečo čo by mohlo byť fajn ešte aj to sa pokazí. Poznáte to,že?

Ale táto myšlienka ma donútila reálne premýšľať. Po všetkom zle príde niečo dobré presne tak ako po dobrom príde zlé. Po púšti príde zasľúbená Zem. Verím tomu.

Veď v prírode je všade rovnováha. Aj dobro a zlo musí byť v rovnováhe. Musí! Toto by Boh nedovolil keby to nemalo väčší zmysel.

Tak teda dvíham hlavu a s hrdosťou a pokorou vyslovím len tak do vetra jedno obrovské "ĎAKUJEM"

Minule som sa rozprávala s jedným kňazom. Skutočne veľký zážitok-neskutočne múdry chlap. Neviem ako ale akonáhle sme sa stretli cítil,že nie som úplne v poriadku a navrhol mi rozhovor. Ja ako správny hanblivec dlho som odolávala. Boh ma postrčil. A spravil dobre.

Tento kňaz mi povedal rôzne veci o mojom živote,ktoré skutočne reálne vystihovali realitu. Naozaj som sa čudovala odkiaľ to vie. Asi nie som jediná,ktorá k nemu chodí

A tak sme sa teda rozprávali a rozprávali. A viete čo? Našla som u neho skutočnú oporu a podporu. Zistila som,že vlastne TO jediné čo ma drží pri živote je Boh. A vždy to tak je keď už máte pocit,že nemáte prečo žiť. On vás vždy podrží. A po čase zistíte,že mal pravdu a,že bolo dobré,že robil čo robil. Ale ako na všetko aj na toto je potrebný ČAS.

Viete, ja som bola stále tá čo hovorila,že sa ľudia v skutočnosti nemenia a,že ostávajú stále takí istí. A nakoniec som to presne ja,ktorá sa zmenila tak,že ju starí priatelia nespoznávajú. Nech je ako chce.. tento život sa mi páči najviac!

Niekedy ma desí predstava,že máme len jeden život. Viete je to niečo ako keď hráte hru a zrazu vám ukáže,že máte už len jeden život a akákoľvek chyba vás v danú chvíľu zničí. Skutočne ma to desí pretože viem,že svoj život neprežijem nikdy plnohodnotne. A mám na to hneď 2 dôvody:

1. Pretože sa stále budem báť,že spravím tú OSUDOVÚ chybu..
2. Pretože nikdy nebudem môcť robiť to,čo cítim ako svoje poslanie ..

Ale aj takto z polovice mi to stačí.

A ešte jedna časť na moje osobné zamyslenie.

Minule,už neviem presne kedy to bolo, som si čítala chat mojej najlepšej kamarátky a môjho bývalého priateľa. Viete veľa ľudí mu nerozumie. Len preto,že má väčšie ciele a hodnoty ako oni. Len preto,že je rozhodnutý,že chce odísť do rehole a neskôr sa stať kňazom. Nerozumejú mu. Lebo sa na to pozerajú prízemne. Ja sa na toto všetko pozerám už len a len z jeho pohľadu. A tak usudzujem,že má pravdu. Vo všetkom má pravdu. Možno sa naše názory miestami rozchádzali.. Možno si teraz nerozumieme.. Možno už spolu nie sme a možno sa ani nerozprávame ... No jedno musí vedieť stále .. STOJÍM PRI ŇOM V KAŽDOM JEDNOM JEHO ROZHODNUTÍ!

Och, aké krásne je písať to tu. Škoda len,že to neuvidí.

Nevadí raz dostanem odvahu a dám mu toto všetko prečítať. A všetko sa zmení. Raz to príde

Tak záverečné poďakovanie samozrejme ako stále
/No teraz bude trocha iné/

Ďakujem Ti Julo. Lebo si od základov zmenil môj život a to si ani tak veľa nespravil. Môj život je hodnotnejší žiaľ až odkedy tu ty už nie si. Ale už vidím dobrú cestu a viem kam smerujem. A to len vďaka Tebe. Ďakujem Ti Bože za to,že si mi ho, hoc len nakrátko ale poslal do cesty. Nikdy Ťa Bože, za to neprestanem uctievať,chváliť a milovať.

Nikdy Ťa Julián neprestanem milovať! A všetko zlé čo bolo,všetko čím si mi ublížil ti odpúšťam.

Blog

1 0 0 0 1

Komentuj

Zdvihni hlavu, a poďakuj Mu za púšť, ktorou prechádzaš. Lebo za ňou je zasľúbená zem.

Komenty k blogu

Horúce!