Single- pokračovanie

3.)

Zastavila som pred činžiakom a hlavou sa mi preháňalo tisíc myšlienok.
-Čo to vlastne robím? Nič. Konečne robím niečo spontánne. Cítim, že začínam znovu žiť.
„A sme tu! “ zahlásim, keď krásavec vystúpi zo svojho auta. Práve si uvedomujem, že ešte nepoznám ani jeho meno.
Pristupujem k nemu:
„Mimochodom, ja som Veronika.“podávam mu ruku. Usmeje sa.
„Cyril.“
Zvraštím obočie. Niežeby som mala niečo proti tomu menu, len som asi čakala niečo iné...
Krásavec sa zasmial.
„To bol žart. Som Marek.“
Super. Ako môžem dôverovať takémuto bláznovi? Napriek tomu som cítila, že mu môžem veriť.
Poznala som ho len chvíľu, ale mala som pocit, že v našom stretnutí bolo niečo osudové.
„Počkám Ťa tu, dobre? “
„Jasné, budem sa ponáhľať.“
Hľadám v taške kľúč od vchodu. Vybieham hore schodmi. Odomykám. V chodbe ma víta Silver. Vybaľujem granule a sypem mu ich do misy.
„Keby sa stalo niečo zlé, ty by si ma ochránil, však kamoško? “hladím ho po chrbte.Náhle mi napadne spásonosná myšlienka. Tu budem v bezpečí, ak by sa náhodou z Mareka vykľul nejaký vrah. Zasmejem sa. Dívam sa cez záclonu. Nevyzerá ako nebezpečný človek. Okolo neho prechádza suseda s kočíkom.Zdraví sa jej. Mladá žena sa na neho usmiala. Ako vlastne vyzerá vrah? Moje nervy, čo mi to chodí hlavou? Zazvoní mobil. Strhla som sa. To je Sandra.
„Tak ako to ide? “
„Skoro som dostala infarkt! To mi chceš volať každých päť minút? “
„Vyrušila som vás pri niečom? “ chichoce sa.
„Veľmi vtipné. Som doma, idem sa prezliecť, on čaká dole.“
„Aha. Nuž tak sa pekne nahoď a ja už nebudem rušiť.“
„Sandy? “náhle mám stiahnuté hrdlo. Už sa mi tá večera nezdá až taký skvelý nápad. Na druhej strane- čo sa mi môže stať? Trochu vzruchu nezaškodí v mojom fádnom živote.
„Áno? “
„Nie je to blbosť? “ potrebujem oporu.
„Nieeee! Je to v pohode.Proste choď, najedz sa , uži si to a hotovo.“
„Tak fajn. Vďaka. Keby som sa Ti do polnoci neozvala, volaj políciu.“
„Ty si fakt mimo! Už sa bež prezliecť, lebo ti ujde! “
„Čau! Tak ja sa ti potom ozvem.“
„Dobre.Pa.“
Pozriem sa cez okno. Díva sa na hodiny. Asi mi to trvá už príliš dlho. Vrátim sa k môjmu nápadu. Pozvem ho hore. Tu sa budem cítiť v pohode a nič mi nehrozí. Vykláňam sa z okna.
„Marek? “
Pozrie sa hore.
„Nechcel by si si dať so mnou tie špagety? Aspoň uštríš za večeru.“
Usmeje sa a na chvíľu je v rozpakoch.Moje nervy! Čo ma to zas napadlo?
„Jasné.Hneď som tam.“ zahasí cigaretu. Z auta vyťahuje vak a kráča k vchodu.Tlačidlom pri zvončeku mu otváram vchodové dvere. V telefóne počujem buchnutie dverí.Zrejme je už vnútri. Čakám. Ešte sa usitím, že Silver je v pohode.
„Budeme mať návštevu kamoško, tak buď zdvorilý.“
Marek zaklopal.
„Vitaj v mojom kráľovstve.“
„Vďaka.“
Vyzúva sa ešte na chodbe. Slušne vychovaný chlapec.Vchádza dnu. Sadá si do kuchyne a mňa zaleje pocit hrdosti. Som tu domácou paňou a mám tu hosťa na večeru. To nie je Sandy ani Kaťa, tie už beriem ako sestry. Toto je moja prvá oficiálna návšteva. Ktovie odkiaľ. Ale to ma v tejto chvíli vôbec nezaujíma. Dávam hrniec s vodou na sporák. Zapaľujem oheň. Aj v sebe. Zvláštny vzrušujúci nový plamienok nádeje, že týmto sa rutina v mojom živote navždy stratí.

 Vymyslený príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu