Sedím pri stole a bavíme sa ako tí najlepší kamoši. Ani som si neuvedomila, kedy sme sa preniesli cez hranicu oficiálnej návštevy a stal sa z neho proste len chalan, ktorý sa priateľsky napcháva špagetami a hovorí o svojich zážitkoch. Zdal sa mi neuveriteľne zábavný a zrazu som nechápala, ako som doteraz mohla žiť ten svoj nudný život bez tohoto nevšedného človiečika.
"Dáš si ešte? " núkam ho z misy plnej špagiet. Neviem čo ma to napadlo uvariť také množstvo, veď v podstate som mohla uvariť toľko ako zvyčajne. Niečo som vždy zvýšila aj Silverovi. Viem, viem, zvieratá by nemali jesť "ľudskú stravu". Nuž ale čo som ja horšia ako môj "miláčik"? Keď môžem ja, prečo by Silver mal jesť niečo iné. Aspoň nebude rozmaznaný.
"Nie ďakujem! "šušlal Marek s plnými ústami. Pri jedle nebol až taký oficiálny ako pri tom vyzúvaní v chodbe. Ale to sa mi páčilo.Mám rada ľudí, ktorí sa u mňa cítia ako doma. Ako Kaťa a Sandra. Nevidela som problém v tom, ak si aj ich deťúrence kedykoľvek zobli niečo z mojej chladničky.Bože Sandra! Isto čaká, že jej brnknem.
"Ospravedlníš ma na chvíľočku? Musím si zavolať."
"Pravdaže."
Trochu nezdvorilo som svojho hosťa nechala čakať v kuchyni a presunula som sa do obývačky.
"Sandy? To som ja. Nie, nie, všetko je vporiadku...Žiadny vrah. Aspoň zatiaľ na to nevyzerá..."
Marek počul iba útržky rozhovoru, no aj tie ho pobavili. Bol to len jeden deň, odkedy sa rozhodol radikálne zmeniť svoj osud a už zažíval neuveriteľné dobrodružstvo. Sedí tu v kuchyni neznámej dievčiny v nóbl šatách svojho staršieho brata, priviezol sa sem v otčimovom aute a ohuruje tu naivnú slečnu vymyslenými historkami. V tom bol vždy dobrý. Už na škole. Z ktorej sa rozhodol odísť. Načo sa trápiť učením? Musí čas využiť naplno ako sa len dá. Dievčina zrejme zložila telefón. Musí vymyslieť plán ako ďalej. Nemôže tu oblbovať toto neznáme dievča, vyzerá byť také milé. Snáď sa jej so všetkým prizná. Možno by to pochopila. Mal zvláštne tušenie, že s ňou bude všetko ľahšie. Aj keď mal obavy znovu začínať vzťah, ktorý zrejme nemal perspektívu. V tom dievčati však bolo niečo zvláštne, čo od začiatku priťahovalo jeho pozornosť. Cítil, že sú v zvláštnom prepojení. Pozbieral taniere a dal ich do drezu. Pustil vodu. Veronika sa objavila vo dverách.
"Jéj, snáď mi nejdeš umyť riad? Ako som tu bez teba mohla fungovať? "
Usmiala sa a on pocítil, že ďalej to určite bude fungovať len s ňou.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Inak dooost dobre...