samota na kraji u brala
sedela a trpko kričala

slzy si v tvari cestu hladali
ako snehove vlocky
tisko k zemi padali

sedela na kraji brala
a padat chcela k zemi
no odvaha jej chybala
zostala sediet v bukovom tieni

zrazu vsak ticho vykrik lame
v bukovom tieni, nikoho niet
padala kratko padala z vysky
netreba mylsienky, bez zbytocnych viet

tam v udoli lezi sama
slzy co kropili jej tvar
krv vystriedala

 Blog
Komentuj
 fotka
sargeras  19. 8. 2006 09:54
boze,prestante s tymi samovrazdami.....
 fotka
antiny  3. 9. 2006 12:21
je to dobré aj s tou krvou



čo takto napísať niečo o radostných veciach pocitoch?
Napíš svoj komentár