Tak som trošku uvažoval o živote... I

Nie som ani dobrým rečníkom a ani dobrým písateľom, ale už dlhšiu dobu som rozmýšľal nad tým, že tu napíšem niečo. Čokoľvek. Nebudú to desať zväzkové eposy od Vreskota s hlbokou filozofickou myšlienkou, ale len také zhrnutie mojich myšlienok a čo ma všetko trápi. Taký klasický slovenský výlev.

Začal by som z ostra a to tým čo ma najčastejšie a najviac trápi. A to je odveká otázka/y „Čo chcem v živote robiť, či sa mi v tom bude dariť a či to bude mať zmysel.“ Viete, pre vás tu to už môže byť trochu pasé, ale nachádzam sa vo veku kedy si musím vybrať svoju životnú dráhu a táto otázka ma sprevádza už niekoľko rokov.

Doteraz som nevedel čím chcem byť, tak som každému hovoril, že budem lekárom. Aj napriek tomu, že ním nechcem byť, bolo to prvé čo mi vždy napadlo. Aj keď by som chcel pomáhať ľuďom a toto by bola možnosť, necítim, že by bolo toto povolanie to „pravé“. Necítim k tomu vzťah ani vášeň a z krvi mám strach. Bohužiaľ v rodine sa to chytilo a teraz všetci dúfajú, že sa stanem prvým doktorom v našej rodine a rodičia budú na mňa hrdí. Preto už trúsim pomaly poznámky typu: „No nie som si tým istý...“ „Krvi sa bojím...“ „Ešte stále nad tým váham...“. Humanitné vedy by ma možno bavili, ale nevidím v tom uplatnenie v praxi a ani tie platy nie sú bohvie aké. A skončiť učením dejepisu a občianky kdesi na Staškove na Zš-ke vážne nechcem.

Jediné čo ma vždy bavilo je chémia. Čistá veda o fungovaní sveta okolo nás, do veľkej miery neprebádaná a ako vedec by som pomohol svetu a ľudstvu. Čiže vášeň by som mal. Som v tom dobrý? To je otázka na ktorú neviem objektívne odpovedať. Známky mám v pohode, z ročníka sa radím k hornej polovici, ale netrúfam si tvrdiť, že by som bol až tak dobrý aby som v tom prerazil dieru do sveta. Bude to mať zmysel? Pritom ako je na tom naša veda a jej financovanie mám skľúčené pocity, ale možnosti sú predsa aj inde. Nejaké súkromné firmy, poprípade zahraničie, ale aj chémia ako taká je dosť rozsiahla tak čo si vybrať?

A ako to skĺbiť s tým, že chcem pomáhať ľudstvu a ešte pritom zarobiť tak, aby som neostal na krku rodičom a nemusel sa strachovať kedy bude výplata? Teraz keď to po sebe tak čítam, mi napadla ďalšia vec.

Nepremýšľam nad tým až moc? Prečo plánujem tak ďalekú budúcnosť, keď neviem čo bude o týždeň, o mesiac? Vždy som bral ako nespravodlivosť to, že ja sa nadriem na niečom, vybojujem si to krvou a potom a vo výsledku skončím rovnako ako niekto kto len prejde tak bez väčšej námahy a úsilia. Nehovorím o ľuďoch, ktorým daná vec ide bezproblémovo, ale o tých frajírkoch čo sa na všetko vykašlú a idú kam ich vietor zavanie. Každý poznáme takých ľudí. Či už mali protekciu, alebo nečestne podvádzali, alebo vsádzajú na náhodu a šťastenu dopadnú tak ako poctiví, pracovití ľudia.

Nie je teda odpoveď na túto otázku zrejmá? Čo ak oni pochopili hru života a my nie? Čo ak to je ten správny postup a my sme to len prehliadali celý ten čas? Možno, že odpoveďou na moju otázku je nepremýšľať nad tým a jednoducho sa odovzdať veciam nám neznámym. Viete, vždy som sa bral za racionálneho a vo všetkom som hľadal nejaký zmysel a pravidlá a preto ma mrazí pri pomyslení, že svet pravidlá nemá a je to len súhra (ne)šťastných náhod a preto nezáleží na našich snahách a akciách. Toto je pre mňa najväčší strach. 

Zdieľaj článok na facebooku
3 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Vreskot000

    33 ročný muž

    máš dosť podobný štýl písania ako ja, čo ma teší. napísal si dobrý článok. predposledný odstavec mi je veľmi blízky ideovo. pozri. človek prirodzene sa zaujíma, čo všetko sa bude diať keď budem mať... ja neivem toľko a toľko rokov. či budem mať rodinu, ženu deti. alebo kde sa pohnem. kde budem na tom rozumovo, a ako budem uvažovať. lebo mnohí stagnujú. nepohnú sa nikde. stretol som spolužiaka po x rokoch zo strednej, a myslením sa stále nepohol dopredu. nie je to zlý človek, rozumeli sme si vždy, všetko v poriadku, ale ideovo ako keby žil v inom svete. charakterovo dobrý človek, ale bez života totálne. sám od seba sa neozve. úplny flegmatik. žena žiadna, len robí, ktovie či ešte robí. taky život by som nechcel viesť.
  2. 2
    Lenkaska1

    25 ročná žena
    Bratislava

    Fajn čítanie.. ale osobne si myslím že človek musí predsalen nejakú ti snahu vynaložiť, nikomu nespadnu pečene holuby z neba..
    cize toho by som sa nebála.. ale zas nie je pravidlo, že keď dries ako kôň, tak sa ti to vyplati...