piesok rozfúkol vietor
stratili sa naše stopy, a to ma desí
mám pocit že som sa všetkého zriekol
a toho, toho som sa bál
že sa stratí všetko na čom sme stavali
v jednu noc ktorú som spal
bez objatia v ktorom sme bývali...
Lietali sme v snoch toho druhého
dnes blúdiš v tých mojich, a ja??
Keď ťa chcem vidieť hľadám svätého
anjela s tvojimi očami ktoré sa viac neboja
hľadím vysoko do oblakov
oslepený chladným februárovým slnkom
čerpám silu z tvojho smiechu, zo zázrakov,
zo spomienok, topiaci na súši som v tom,
Stratený,
blúdiaci a zmätený
Mám pocit, že si odišla
a mám strach
že si aj v spomienkach utíchla
a tú najkrajšiu zabije ten vrah
čo sprevádza ho čas
mám strach, strach že zabudnem!!
Hľadím do oblakov, zas
len skrz ne k tebe opäť precitnem...
Hľadím do oblakov,
kričím nech sa vrátiš dolu
hľadím do oblakov,
vidím že sme znova spolu
hľadím,
hľadím do oblakov
a cítim, cítim že si pri mne
hľadím vysoko do oblakov,
ale už ťa vidím len v sne
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár