ale ublížim viac než pomôcť viem
stáva sa, niekedy chcem viac ako môžem môcť
často vstávam zo zeme ale vždy verím že to dokážem!!
Stáva sa!!
A stáva sa to bežne
že stráca sa!!
Slovo chcené, nežné...
Žijem so svojimi chybami
nedokázal som ich otriasť
držia sa ma pevne, možno aj mojimi silami
že som bol nútený si s nimi rukou potriasť
Vždy keď zakopneš, si to ty kto padá
druhí ti môžu pomôcť, ale tvoju bolesť necítia
drž sa tých čo sú pri tebe aj v zlom, to je to čo človek hľadá
neotáčaj sa im chrbtom, nie, pretože druhýkrát ťa nechytia...
Stáva sa
niekedy nás ovládne zlosť,
stáva sa
že našu myseľ zahmlí podlosť
oh áno, stáva sa
vždy neodhadneme kedy máme dosť
ale stáva sa, a stane sa
že po ťažkých dňoch pocítime radosť!!
Stáva sa,
vyslovíme čo by sme chceli vrátiť späť
áno, stáva sa
že chcem ujsť ďaleko, ďaleko preč
ale to zlé nebude, nie, nebude trvať večne
koho pád nedonúti zostať na kolenách je víťaz!!
Keď sa zrútim k zemi, márne vravím – viac nie
spadnem zas pretože nekráčam tou ľahšou cestou
kto sa brodí v bahne nie je porazení, pretože sa brodí,
pokračuje ďalej!! A vyjde na breh kde svoje blato zhodí!!
Stáva sa, že kvôli ostrému slnku vidíme tmu,
stáva sa, oh áno, a stane sa!!
Že kto neprestane veriť prikročí k snu...
Kto neprestane veriť prikročí k snu!!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár