Topiaci sa

Ako, ako dlho,

ako dlho to bude trvať??

Pred zrakom hmlivo

nad priepasťou ma začal držať

vlastný nepokoj,

slzy ronené pre prázdno v tvojich očiach

vravím si – Už sa upokoj,

blúdiac v najchladnejších nociach




Ako dlho ešte,

dni, mesiace, nebodaj roky??

No tak, no tak bežte

ja zastavím, zastavím blížiace sa broky,

slová čo rania,

utečte pred slzami a ich potopou

vidieť východ slnka bránia

nad chladnou, šedou, prázdnou oblohou




Cítim sa ako topiaci

v záplave všetkej bolesti

dezorientovane blúdiaci

v najhlbšej svojej neresti...




Kde, kde je lano??

Topiaci sa v búrke

sledujem nové ráno

na potápajúcej sa kôrke

čo zostala

z duše po tvojom odchode

už plakať, plakať prestala

prešli roky po našom rozchode




Topiaci sa dostal na breh,

pevnina bola mokrá po daždi

večne ho bude prenasledovať hriech

ktorý ho páli, a páliť bude navždy




Topiaci prešiel skúškou

unavený a zlomený

snaží sa opäť milovať,

topiaci sa zranený

 Báseň

0 1 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu