Keby som si len nevzala tie vysoké topánky.
Keby som sa nezačala rozprávať s hocikým koho stretnem.
Keby som si nevypila.
Keby som vôbec nešla von.
Viem samé veľmi zbytočné keby. Ale nič iné mi neostávalo...
Chcela som sa zabaviť s kamošmi. Odreagovať sa a nabrať nové sily, ktoré potrebujem na učenie pred maturou. Šla som do Corps-u ako obvykle. Stretla som sa tam s pár priateľmi. Zabávali sme sa tam a robili dosť veľký rámus na to, že hudbu tam púšťali nahlas. Tancovali sme a spievali.
Bol tam jeden mladý muž sedel pri pulte. Bol to muž s dlhými čiernymi vlasmi a zvláštne modrými očami, ktoré robili jeho pohľad nevšedným. Keďže som toho mala dosť v sebe mala som dosť odvahy na to aby som sa k nemu ozvala, čo by v inom prípade neprichádzalo do úvahy.
„Ahojky.“
„Slečna, čo by ste si priali? “ Aj keď som bola opitá všimla som si, že mi čumí do výstrihu. Moje D-éčka zväčša neuniknú žiadnemu mužskému pohľadu.
Na jeho otázku som neodpovedala len mu pozerala na jeho oči, ktoré sa snažili nepozerať na môj dekolt.
„Čo najradšej piješ? “
„Tequilu.“
„Jednu tequilu pre slečnu prosím.“
„Ako sa volá dievčatko? “
„Ja nie som žiadne dievčatko, veď mám už devätnásť.“
„Nebuď na mňa zlá. No tvoje meno? “
„Volám sa Salámonoza! “
„To vážne? “
„Nie, robím si srandu. Som Salome.“ Barman doniesol pohárik.
„Tu más Salome.“ Pohárik som vypila na ex. Trochu som sa zapotácala.
„Počúvaj, nechce sa ti prejsť? “
„Ok. Kam chceš ísť? “
„Uvidíme.“
Muž ma chytil za ruku a vyšli sme z baru. Chodili sme aj hodinu, kým sme došli do lesa. Z čistého chladného vzduchu som začala triezvieť.
„Môžeme ísť do altánku ak chceš. Je tu neďaleko.“
„Áno, chcem tam ísť už nevládzem chodiť v týchto topánkach.“
Odbočili sme z cesty. A smerovali k drevenému kruhovému altánku. Začala som rozmýšľať o tom, prečo som vlastne šla s cudzím chlapom a ani neviem kam.
Sadli sme si. A začali sme sa rozprávať o našich záľubách. Bolo zvláštne, že keď som začala rozprávať o tom ako maľujem povedal, že maľuje aj on. A tak isto to bolo aj s písaním básničiek, fotením a dokonca šitím vecí.
„Si taká krásna.“ Začal sa na mňa lepiť. Objal ma svojimi mohutnými rukami a snažil sa ma pobozkať, čomu sa mi nepodarilo v silnom zovretí vyhnúť. Svoj jazyk mi strčil hlboko do úst. Začala som sa vrtieť a snažiť sa dostať preč. Nič nepomáhalo. Začal mi chytať prsia, pričom si neuvedomil, že mi dáva možno ujsť, keďže ma jednou rukou pustil. Svoju príležitosť som aj využila a rozbehla sa k ceste. Behal za mnou. Rútil sa veľkou rýchlosťou. Vedela som, že ma chytí ale snažila som sa z celých síl uniknúť. Odbočila som z cesty medzi stromy a krovie. Skryla som sa medzi malinovými kríkmi.
„Kde si ty suka. Ja si ťa nájdem.“ Ozývalo sa po lese. Plná strachu z dolapenia som sa triasla. Nevedela som, či mám utekať ďalej alebo ostať tu a počkať kým odíde preč, no tým by som riskovala, že ma nájde. Napriek tomu som tam ostala naďalej čupieť. Zatvorila som oči a dúfala, že odíde. Počula som jeho kroky, ktoré drvili vetvičky pod jeho nohami. Z praskania, ktoré sa ku mne blížilo som sa bála ešte viac. Už bol veľmi blízko. Dusila som v sebe výkriky o pomoc, ktoré by v lese boli zbytočné. Už som ho aj videla, bol odo mňa dva metre. Neostávalo mi nič iba zase začať behať. Zdvihla som sa a rozutekala. No zbytočne. Po troch sekundám ma chytil a sotil na zem a hneď si na mňa ľahol.
„Dnes sa s tebou pohrajem maličká.“ Stiahol mi nohavice a nohavičky. Vyzliekol tričko a podprsenku. Bola som tak bezmocná, nedokázala som nič robiť pod tiažou jeho tela.
Vytiahol si z nohavíc stoporený penis. Nohy som dala k sebe aby sa do mňa nedostal ale on mi jednou rukou roztiahol nohy a strčil ho do mňa. Začal slastne vzdychať a ja kričať od bolesti... Trápil ma hodiny.
Ostala som ráno ležať v lese na machu. Plakala som a pýtala som sa prečo a čo ak by som niečo spravila ináč. Chcela som zabudnúť na túto noc. Chcela som byť doma. Ale najviac som sa chcela pomstiť.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
antja
22. 8.augusta 2009 22:36
dobree...bude aj pokracovanie?
Napíš svoj komentár