Trieda ešte nebola plná, a nebol tam ani Will. Včera prišiel skôr, pozrela na hodinky. Ale kedy vlastne prišiel, ani som si ho nevšimla. Sadla si na svoje miesto, a tak ako včera, si zapla mp3 a počúvala hudbu. Po desiatich minútach prišla Tina, celá nedočkavá, pretože jej chcela povedať, ako sa jej darilo s Kubom. Vypla mp3, vytiahla sluchátka z uší a hodila ju do tašky. Tina sa k ničomu nedostala, lebo zazvonilo a triedna prišla do triedy. „Sadnite si“ usmiala sa na triedu. Jej úsmev z tváre asi nikdy nezmizne, zamračila sa Sarah. „Potrebujem aspoň piatich silných chlapcov“ povedala a hneď ukázala na Riša a ostatní chalani sa hneď prihlásili, pretože si mysleli že sa aspoň ulejú. Sarah si všimla, že odišlo asi šesť chalanov; Rišo, Filip, nejaký vysoký -celkom pekný- chalan, ryšavý, ďalší zavalitý, nízky chalan a na konci bol Will.
On je v škole? Kedy stihol prísť?, ozývalo sa jej v hlave. Naklonila sa k Tine a pošepkala jej, „Nevidela si kedy prišiel Will?“ Tina sa zatvárila, akoby nad niečím rozmýšľala a napokon jej odpovedala „Tesne po tebe, možno o minútu neskôr“ nechápavo sa pozrela na Sarah. „Nič, ja len, že som ho nevidela prísť.“ odpovedala na jej pohľad. „Ja som napríklad tiež nevidela prísť toho vysokého blonďáka“ ukázala Tina na toho chalana, ktorého si pred chvíľou všimla aj ona.
Tina zhíkla, až sa Sarah strhla a dúfala, že si to triedna nevšimne. „Tebe sa ten Will páči, však?“ opýtala sa jej úplne potichu. Sarah cítila, ako jej líca naberajú červeň a tak len prikývla. Nemalo cenu niečo zatĺkať, Tina by si to všimla skôr, či neskôr. Tina sa víťazne usmiala, „No vidíš, našli sme si najkrajších chalanov v triede" žmurkla na ňu. Zrejme tým množným číslom myslela Kuba a Willa. Obidve stíchli, keď triedna začala „Chlapci išli po učebnice, dúfam, že ste si doniesli tašky, aby ste ich všetky odniesli. Sama som videla tú kopu, naozaj. Nezávidím vám" súcitne pozrela na triedu. Došľaka. Pomyslela si Sarah. Ráno na to úplne zabudla. Natiahla sa po tašku a lovila v nej veci. Nahmatala mobil, kľúče, peňaženku, mp3 až natrafila na niečo neurčitého tvaru. Vytiahla to. Áno, mamička, zbožňujem ťa. Bola to prenosná taška, ktorá sa dala rýchlo a ľahko zložiť. Mama jej ju dala zhruba pred prázdninami. Sarah ju nosila všade, na kúpalisko, na výlety s Belou...
Bela, mala jej včera zavolať, no zabudla na to. Medzitým už mali všetci niekde pri sebe pripravené tašky, okrem dvoch triednych krások, Karolíny a Barbory, ktorú majú všetci volať Barča. Som zvedavá ako to tie dve ponesú, uškrnula sa Sarah. Prišli chalani s kopou kníh. Triedna ukázala na zem, pred tabuľou. Knihy vyzerali dosť staré a ťažké. Chalani cez ne takmer nevideli. Fučali a nadávali, ale iba vtedy, keď ich triedna nepočula. Prichádzali postupne, posledný prišiel Will, tí, čo boli pred ním, museli ísť ešte jedno kolo. On položil knihy na miesto a išiel si sadnúť. Keď Sarah videla, že sa blíži, srdce sa jej neuveriteľne rozbúchalo. Snáď nebije až tak nahlas, aby to počul. No on prešiel na svoje miesto, bez toho, aby sa na ňu pozrel, ani jej nepozdravil. Nechápem, o čo mu ide. Prečo mi nepozdravil? Poznala ho len krátko, no vedela, že tomu chalanovi neporozumie tak rýchlo. Sarah a Tine sa ušli ešte celkom zachovalé knihy, no niektorý chalani ich mali fakt v zlom stave. Bolo jej to jedno. Triedna sa s nimi rozlúčila a oznámila im, že zajtra si už majú priniesť knihy podľa rozvrhu. Ona ich učí angličtinu a slovenčinu. Na základke jej tieto dva predmety išli celkom dobre, tak snáď to bude tak aj tohto roku.
Len čo vyšli zo školy, Tina sa na ňu chvíľu pozerala a nakoniec sa aj ozvala „Už ste sa stihli aj pohádať?“ „Neviem o tom“ odpovedala jej ľahostajne. „Tak prečo ti ani nepozdravil, keď si hovorila, že ste sa od rána nevideli“ nedala sa Tina. „Ja neviem, možno nemal náladu. Kašli na to. Je to jeho vec“ rýchlo ukončila konverzáciu. „Ahoj, už musím ísť“ zakývala jej a išla na autobus. Tina ostala stáť a zaskočene na ňu civela. Potom to nechala tak a tiež sa vybrala domov.
Cestou domov, bola poriadne napálená. Takže si to všimla a Tina, určite to urobil schválne. Ale prečo? Neviem o tom, že by som mu niečo urobila. Sťažka si vydýchla, nechala myšlienky, len tak plávať a zavrela oči. Počúvala hlas, ktorý hovoril na ktorej zastávke sa práve nachádza. Už bola skoro doma. Už len jedna zastávka. Vystupuje.
Vbehla dnu. Hodila tašku ku stolu, Trixy k nej pribehla. Sarah jej dala vodítko a išli von. Prechádzali sa asi tridsať minút. Tieto prechádzky Sarah milovala, bolo jej jedno, aké počasie práve zúrilo vonku. Nechala sa unášať svojimi krokmi -lepšie povedané Trixy- a bolo jej jedno, ako ďaleko dôjde. Až nakoniec prišli k jej bývalej základke a tam sa otočili. Sarah usúdila, že sú už poriadne ďaleko.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár