Blogy na tému Pseudoblogy

  • Hej more! ...de mám konár?
    V hlave tupo, malý smútok ovládol ma... nedávno... Toto trvá, moja vina, moja smola, možno osud, možno rola - - zahral som ju dobre hádam, stále blúdim, znova padám...Zachytí ma konár dáky -  nech sa po ňom vyšplhám?? A keď bude všetko fajn, zakričím ...
  • Život na zmeny
    Popravde netuším, čo chcem týmto blogom povedať. A najradšej by som to napísal len sebe do mailu. Ale asi bude lepšie sa pre zmenu sa podeliť so strašidelným svetom. Tento článok nie je o tom, že nemám rád svoju prácu, ale o tom, že nenávidím tento sys...
  • Nárekynaveky
    V polovici životnej skúsenosti inšpirujúce skutočnosti neexistujúce neobjavené nestali sa nestanú sa realitou.Už je neskoro na prekonávanie bariér búranie múrov v chráme kričiacom o pomoc dosiaľ nepočujúc svetom zatvorenom pred.Dĺžka je subjektívny pos...
  • Ako som zmeškala jeseň
    Spomínam si, ako som pred niekoľkými týždňami stála na stanici, čakala na Prahu a na okamih som to zacítila. Tá vôňa ma vždy nútila zavrieť oči a myslieť na to, ako som nosievala na výtvarnú listy, na zber jabĺk a na cesty od babky. Naši sa v kožených ...
  • ..asi sme si súdení
    Vodka - ciga, vodka - cola ona stále dookolapýta sa ma čí mám citysamé žvásty, bájky, mýty,z týchto rečí som už sýty a z tej vodky trochu spitý...Hovorím jej že ju nechcem,ona reve, ja sa chechcemvodku si do huby šplechcem.Stále na mňa útočínech sa jej...
  • Ako ľudia strácajú to trblietavé a farebné
    Pred 8 a pol rokom som stratila jedného z mojich najbližších ľudí. Prestali sme komunikovať. Odvtedy sme dospeli a keď sa stretneme, čo bolo naposledy asi na svadbe môjho bratranca pred 4 rokmi, rozprávame sa už ako normálni ľudia, prehrmelo to, je to ...
  • Malé VEĽKÉ potešenie v tej kope školstva
    Konečne sa to stalo. Rozplakal ma chlap. Len... je to môj bývalý žiak.Šiel na VŠ do Anglicka študovať fyziku. Pred 5 minútami mi došiel mail, v ktorom píše, ako sa má, ako to tam vyzerá. Až to kričí z tej správy, aký je spokojný. A ja som zrazu tak nes...
  • Ako si vedľa mňa zomrela
    Poznas ten pocit ked sa zobudis uprostred noci. Uplne zmetena nerozumies co sa deje?Viem ze nasi predkovia mali geneticku vybavu ktora im dovolovala aj pocas unavy dostat zasah adrenalinu a zobudit sa v momente na vykrik, suchot listia a podobne znaky,...
  • (yann)tibiotikum
    zapnúť.Tak sme tu teda. Ja a ty. Ty a ja. Každý v inej chvíli na tom istom mieste. Zlúčime čas a v možno sa vo víre minút na chvíľu vidíme v lesklom zrkadle ako voda. Si tu ty. Som tu ja. Biele kachličky sú okolo nás, alebo okolo nás môže byť aj čiern...
  • Toto je blog o ľuďoch, ktorých sa musíš v živote zbaviť
    Toto je dlhý blog o ľuďoch, ktorých sa musíš v živote zbaviť.Čau, tak som tu zas. Ja čo mám 0,3 priateľov ti idem kecať do toho, s kým sa nemáš baviť.Toxickí ľudia. Sú všade, ale našťastie im vieš utiecť.Btw.Toto by inak mala byť úplná typológia toxick...
  • O mŕtvej Júlii a letných orgazmoch
    Dosť možno prídeme o dva zrakyuž nevidíme na dve očia načo ajDovtedy obtlčiem svoju nemotornosťo všetky príležitostia to by neboloaby som nemala zo dva trombykeď chcem mať všetkoaspoň občasAsi budem na staré vratké dni hostiť tulákovdúfajúc vo večnosť ...
  • Teória strún
    HudbaRamená ako steblá trávyrozvírené v pohybenapätá koža, svaly sa vlniav príboji pod namiskala, voda, more, mrázpredtým, dnes, na sto rázv kŕči ma dvíhašladíš v tornádesvieti ti z očíako sa točímôj vesmírněkdy hrdina a někdy písařpíše  dejiny dotykov...
  • Prečo sa máme báť?
    Prečo sa máme báť toho, kým sme? Prečo nemôže byť svet tolerantnejší? Teda svet možno je? Aspoň tá bublina, v ktorej sa čiastočne pohybujem. Ale ten zvyšok? Stále mám dojem, že ma ľudia dokážu nenávidieť za moju orientáciu. za to, že mám iné záľuby než...
  • Ako nezavadzať v roku 2018
    Už som ťa nevidel... odkedy si ma k sebe zavolala, že chceš nezáväzný sex. To bolo hodne dávno.A aj tak ti stále adresujem tento blog.-Mám Tinder. Vraj je to len na šukanie.Tak nechápem, prečo žiadne nebolo.Vraj to funguje len 10% chlapom. Ten zvyšok j...
  • Okraje priepastí...
    Mám nálepku permanentne nasratého človeka, nevadí mi to, je to takmer pravda, pretože som naozaj takmer permanentne nasratý človek. Podľa mňa je v poriadku, že ma štvú veci, ktoré by mali byť inak už len z princípu. Chápete, keby si ľudia robili svoju ...
  • nočný sprievodca
    zapnúť3:16Od stien sa odrážajú kroky. Ulice smrdia močom. Všade je tma, ticho a chlad sálajúci z útrob zeme, vychladený nocou. Slnko neobťažuje moje oči, habkám na slepo, privyknutá na tmu po ulici. Mosty, dlažbové kocky, pár divných ľudí. Neexistujem....
  • Dej iný.
    Nikdy som nevedela, ako začať svoje príbehy. Stále sa mi v hlave vynárali in medias res, skočiť doprostred, ako keď skáčeme do vody. Cítiť okamžite. Vedieť preskočiť začiatok vecí, ktorý sa mi eventuálne vždy zdal neuchopiteľný. Nevedela som častokrát ...
  • Nezbedná
    Jej sebadeštrukciu nik nechápal. Konala presne tak ako sa jej v danej situácii zachcelo a ani nachvíľu nepochybovala o tom že je to v danej situácii to najsprávnejšie riešenie. Presne tak ako dnes. Prišla domov. Zhodila zo seba tu haldu čiernych handie...
  • Len ticho
    Ako náhle prúdy riek sa bezhlavo vírili nočnou oblohou. Spev krutých zím im venoval aspoň kúsok času. V tom sa kocúrik preplietol pomedzi periny a začal priasť. Hľadal si bezpečný úkryt pred samotou. Nevedel nič. Ani to, čo ho čaká zajtra. Nechápe, a p...
  • Lights will guide you home, vždy
    Vracala som sa veľkou a zbytočnou okľukou. Nepremýšľala som nad tým, nohy sa mi samy pustili opačným smerom. Tenisky utláčali palce a tie nemo trpeli, stúpali čiernou cestou v čiernom ľadovom vzduchu a v tej černi nebolo štipky poézie. Každý sa občas n...