Vstúp

Sledovať príležitosti z okna bolo jednoduchšie ako sa ich chopiť a pracovať s nimi. Možno preto si zastrihávala vlasy spôsobom aby jej osobnosti dávali nálepku „cute“ ale nemali priestor na sebarealizáciu. Zjavne bola minulosť priveľmi komplikovaná a bolestivá než aby skúsila dosiahnuť maximum svojich možností a zbierať sračky, ktoré iný označili ako skúsenosti. Pozrela sa na plátno, ktoré stálo v strede malej, divne zariadenej izby. Nič nekazilo dojem jej umeniu no ona nekreslila aby odovzdala odkaz svetu. Nepozerala sa na plátno kriticky a bolo jej jedno, že hnusné počasie za oknom nedodáva jej umeniu pozitívnu energiu. Definícia hnusného počasia bola na dlhé polemizovanie a tak sa rozhodla spájať kvapky dažďa do celkov, ktoré jej boli ukradnuté. Sedela na malej stoličke s pokrčenými nohami a zjavne sa snažila zakrývať akékoľvek emócie. Robila to tak vždy a ja som si predstavoval aká dokonalá je jej izolácia pred okolitými problémami. Nebojoval som s nutkaním naučiť sa vyhovieť jej potrebám, pretože to nikomu nedovolila.

Jej vlasy boli ako dúha. Pohrával som sa s myšlienkou dať im všetky farby sveta a upreným pohľadom hltať ich dokonalosť. Bola typické hipster punkové decko, ktoré aj napriek veku na občianskom preukaze nezvládalo problémy reálneho sveta. Obraz v strede izby bol jasným znakom pretvárania reality. Mala nadanie dotknúť sa ľudskej duše a nenechať po sebe žiadne stopy. Jej dlane voňali ako oriešok s vanilkou a aj napriek nekonečnému kresleniu boli tak dokonale hladké.. Keď ju niekto zahnal do kúta, tvárila sa vystrašene a jej telo nabralo na obranných prvkoch. Miloval som sledovať jej udivený výraz a popraskanú spodnú peru keď bola zamyslená...

Dokončila posledné čiary, ktoré jej dielo oddeľovali od nálepky „dokonalé“. Vo svojom svete sa za svoj talent nehanbila, užívala si úspech a nadšenie svojich imaginárnych priateľov, ktorý sa naučili klásť správne otázky keď ich chcela počuť. Realita pre ňu nebola ničím zaujímavá a ľudia boli skorej bludné svetlušky, ktoré strácali iskru a nedokázali ju očariť svojimi farbami. Nikoho to netrápilo a ona sa s tým naučila žiť, pretože sa jednalo o jej pravidlá. Pretrela si čelo chrbtom dlane a zanechala na ňom znamenie od uhlíkov. Mala priveľa času aby hodnotila svoje chyby. A okolie nemalo možnosť postrehnúť každé zúženie jej zreničiek keď s niečím nebola spokojná, ona nemala potrebu vlievať im svoje myšlienky lievikom do žíl. Preferovala ihlu, čo dokazovali jej vtipné tetovania po celom tele a na duši. Nikdy nevolila klasickú farbu a nechávala sa tetovať výhradne kvalitným ročníkom Chardonnay. Poetické chvíle lámala na kusy a najhlbší prejav boli citoslovcia, ktoré vždy dávali význam. Bola to výsada, pretože keby volila tie správne slová, pravdepodobne by pokazila celý vesmír. Ľudia jej mohli byť vďačný ale ona neočakávala podanie ruky za to, že sa drží na uzde ani ocenenia za jazvy na svojom tele. Nedelila sa o hudbu z lacných slúchadiel lebo nemala nikoho s kým ju zdieľať. A tak bola jediná možnosť milovať maličkosti a čakať na ten správny deň...

Zdieľaj článok na facebooku
0 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Antifunebracka

    30 ročný muž
    podkastak birdzu

    Divné. Bolo to dobre napísané, ale zároveň nudné.
  2. 2
    Bloodiern

    25 ročný muž
    Bratislava

    Viac / menej to bol zámer. Je to nepriama kritika pričom poukazujem na zaujímavosti osoby, ktorá je opisovaná ale zároveň je tak jednoduchá, že svet s ňou je pomerne nudný.. Je to len časť z celku.

    PS: Moc krát Ďakujem za názor a prečítanie :)