po zahovnenej lúke
smutne i veselo
do zeme hľadiac
pes na hovná najviac
veselo i smutne
hovná smrdeli
obaja sme vedeli
smutne i veselo
lúka plná hovien
nemá konca kraja
a tak ti psík môj zlatý poviem
ja už mám dosť tých hovien
psík netušiac
zabárajúc sa ešte viac
do zahovnenej hory netušiac
a tak potom neviem
čo to ku mne beží
či je to pes, či hovno
i keď beží to rovno
radostne po mne skočí
zdesenie vo mne nezočí
jednoducho, hovno útočí
kráčal som raz so psom
po zahovnenej lúke
a tak trochu vlastne, boli sme v múke
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
hahahaha