Poteším ťa... Prestal existovať svet. Ľudia už len plávajú nekonečným vesmírom ako mydlové bubliny narážajúce do seba. Občas o seba trú, vtedy vzniká elektrický výboj zabijajúci obidve lesklé priesvitné gule. Ako keď dávaš ozdoby na vianočný stromček a cítiš také to prázdno, presne ako vnútro bubliny. A čo keď vybublá? Zväčšuje sa a je veľká obrovská a potom vesmírny asteroid narazí svojou ostrou hranou a po bubline zostáva hlasité puk a to prázdno, ktoré bolo celým jej obsahom sa stráca vo víre nekonečna... To ostré vesmírne teleso je nepredvídateľná okolnosť ,ktorá zvyšok mydlového slizkého sveta nachvíľu ohromí a potom si letí ďalej.
Nepotešila si ma. Prestal existovať svet? Bolo toľko vecí, ktoré som mala napraviť... ale koho to teraz trápi, keď sa všetko skončilo? Dokonca aj moje chyby zmizli. Veď môže existovať minulosť, keď už niet mysle, ktorá by ju oživovala a udržiavala?
Som mydlová bublina. Nič nevidím, nič necítim... ani tmu, ani jeho. Kam zmizlo moje vedomie? Kam zmizli jeho ruky? Už žiadne dotyky? Už žiadne nádychy? Ani žiadna ľútosť za nimi...
Nič nevidím, nič necítim. Dokonca ani vlastný koniec svojho konca. Čo sa stalo?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Som mydlová bublina. Nič nevidím, nič necítim... ani tmu, ani jeho. Kam zmizlo moje vedomie? Kam zmizli jeho ruky? Už žiadne dotyky? Už žiadne nádychy? Ani žiadna ľútosť za nimi...
Nič nevidím, nič necítim. Dokonca ani vlastný koniec svojho konca. Čo sa stalo?