Jedného dňa sa stane že budeme krvácať namiesto sĺz ktoré by sme mali vyplakať.Padla by som láska pre teba, dala som ti celé srdce,a ty si ho pustila na zem a pošliapala bezcitno a kruto...Čím som si to zaslúžila? Bolo to preto že som ťa čisto Milovala a aj napriek bolesti stále Milujem? Bolo to preto že som sa dotkla toho tvojho srdca a tvoj strach ťa nútil zabiť ma? Nechcem vyčítať, chcem len ztrhnúť to puto ktoré ma k tebe bolestne viaže.Bolesť je nádherná, dáva nám na vedomie že sme živí, zraniteľní,a môžeme byť aj bezmocní.Ale som len úbohý ľudský tvor s určitou mierou únosnosti, to bremeno bolo príliš veľké na moje krídla, zlomili sa mi a ja som zabudla lietať, a prísť o krídla pre anjela znamená istú smrť,navždy blúdiť svetom...ako pustovník s nikdy nehasnúcim plamienkom sviece, pretože nádej zomiera posledná...Každý úder môjho srdca je bolestivý,pretože nebije pre lásku, tá láska ho utrápila a zostalo pretkané ranami ktoré sa nikdy nezahoja a budú večne krvácať.Najhoršie je keď vám ubližuje to čo milujete, neviete sa toho vzdať a strácate zdravý úsudok, pretože vraj ten kto vás má rád vám neublíži..Slepo chcem z tej bezodnej priepasti vyliezť nahor,ale jediné k čomu sa dopracovávam je ďaľší pád..Je to preto že chcem krvácať? Chcem sa v bolesti utápať? nie schovať sa pred celým svetom,nech ma nenájde ani vietor... opäť do truhlice na zámok srdce vkladám, zavrieť ju pre tebou však nezvládam...

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
ravenofdead  15. 7. 2008 03:14
radsej sa nechat znicit jednym clovekom, ktory ma tu moc aj cit tak drahy clovecej dusi ako sa nechat postupne udupat bezduchym ludstvom
Napíš svoj komentár