Padal si pridlho, možno čas ti zvráskavel tvár, konal si prihlúpo, možno bolesť zakryla tvoje pravé ja. Usmev sa vytratil, vkročila tma, víťazom si sa možno stal, ale len zabitím samého seba. Poddať si sa nechcel, veď hrdina som ja, ukázať slabosť? Hlavné je že druhí nevidia. Plávaš proti prúdu, drví ťa chlad, pocituješ prázdno, vítam ťa ja. Netúžiš sa vrátiť, veď aký zmysel by to malo? Máš pravdu veď veľa námahy ťa to nestálo. Možno chvíľkové zachvaty boja, to len aby som nepatril medzi tých čo sa boja. Ukázať sa svetu chceš, vlastnú cestu nevedieš. Si len bábka na kusy trhaná, preč chceš ísť? Veď sadnúť treba a žialiť do rána.Nechceš krvavé orgie, len značky vlastnej bolesti vrývaš, pod kožou sa dusíš,o láske snívaš. Každý by bol chcel sa vzdať, každý má občas pocit,že ho nikto nemá rád...Leť si ako dravý orol, nemeň sa však na hviezdy a nepadaj nadol. Nezlakni sa vánku, ktorý ťa vyvedie zo smeru, chyť moju ruku a prejav dôveru...Možno som len psychopat, ktorý si myslí že ho nikto nemá rád, a možno... možno už som vzlietla a padla nielen raz, možno ma zvieral mráz, možno som už zomrela, a možno...

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
matthewqo  1. 3. 2008 09:18
Peknééé... myslím, že to nieje len príbeh. To je sám život. Raz sme hore a inokedy zas dole. No a dostať sa hore je sakramentský ťažké ale tá námaha stojí zato
Napíš svoj komentár