Bol to fajn den. Skola v pohode. Cakal na nu na schodoch. Sedel tam celych 45 minut a cakal. Len a len na nu. Nanestastie, bolo to viac-menej pracovne. Odisli spolu k nej, najskor bez slova. Konecne zacali rozpravat. Boli to take neutralne veci - pocasie a tak... Snazila sa usmievat, byt mila, pozorna, vlastne sa ani nemusela snazit, pri nom to islo nejako automaticky.
Vo vnutri ju vsak islo roztrhat na malinkate kusky. Srdce ju bolelo a bilo jej ako v tych ''sirupovych'' filmoch. Hltala ho ocami. Boli od seba len na 30 cm. Pozorovala kazdy jeho pohyb, salalo z nej teplo. Bola pokojna a uvolnena, no zaroven nervozna. Protiklady sa v tom momente spajali dovedna, jej prve a druhe ja. A to ju rozbijalo.
Ovladli ju hrozne pocity. Bola pri nom tak blizko, ale bala sa ho dotknut. Nie, bat sa to nebolo to spravne slovo. Nebol to strach z neho, ale z jeho odmietnutia. Presnejsie, druheho v poradi. Z toho, ze urobi nieco zle a ze TO nieco ju bude mrziet Chcela ho pobozkat, aspon objat alebo doktnut sa ho. Vykricat do celeho sveta ako elmi ho miluje. Ale nemohla. Nesmela. To jedine odporne slovo - NESMIES!!!
Ta ich spolocna hodina ubehla ako par sekund a on uz musel ist. Nestihli dokoncit to, co bolo treba a tak sa na druhy den opakoval scenar...len s malou obmenou, teraz totiz ona cakala nanho. Zase dosli k nej. A zase podlahla mukam.Jeho pohyby, jeho hlas, jeho pritomnost...
To vsetko ju vyvadzalo z jej ´´predpisanej´´ miery. Vedela, ze sa jej tato hra zacina vymykat z ruk. Z tohto videla uz len 2 vychodiska. Odvazit sa a znovu mu povedat, ze ho este stale miluje; alebo stat sa ladovou kralovnou a zatrpknut na lasku. Na rozhovory ani len nepomyslela, no stale dufala v lasku.

Nasla tym tretie riesenie. Pretrpiet svoju neuplnu lasku... AT LEAST I´VE TRIED

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
sangria011  2. 2. 2008 17:19
krasne, aj ked neviem o co ide ale je to pekne

Pri tomto som sa skoro rozplakal(jeden chalan to mal napisane o jednej babe!:

Nada podrá separarnos. Ni siquiera la distancia, ni la lejanía. Aunque no estás aquí conmigo, y aunque no esté yo, estoy contigo.



Estamos lejos, pero no estar juntos no es excusa para el olvido del amor. Es más, debemos luchar porque nuestro querer sobreviva.



Sí, te echo de menos, cada día más, y moriría si pudiera abrazarte cada día, pero no puede ser. Y resignándome acumulo deseos de reencontrarte, y cuando nos reencontremos comerte a besos.



Siempre estoy contigo, siempre estarás conmigo, Nuestro amor nos une, y ni la tristeza ni la distancia pueden separarnos, el amor lo puede todo.



Nada ni nadie nos separará jamás, porque te quiero y porque me quieres.
 fotka
spiderwoman  2. 2. 2008 17:54
sangria a co to znamena?
Napíš svoj komentár