milujem hudbu.

Keď na mňa doľahne pocit akoby sa celý môj svet rútil a ja ležím len tak sama a nechávam sa ovládať všetkými tými emóciami, ktoré sa vo mne bijú a odchádzajú zo mňa vo forme sĺz stekajúcich po lícach a ja som voči tomu bezmocná, tak ich len nechávam naďalej stekať. Vlastne ani necítim potrebu ich zastavovať, práveže je to istým spôsobom veľmi príjemné a ja plačem stále viac.  Po pár minútach sa trošku ukludním a vtedy zapínam pesničky. V tejto nálade najradšej púšťam liquid dnb, niečo od hybrid minds, maduka a nechám nech hrajú za tým náhodné podobné veci.

So zavretými očami sa nechávam uniesť do myšlienok. Predstavujem si ako na chrbte plávam niekde v mori a nad sebou vidím oblohu, sem tam mráčik, lietajúce vtáky alebo aké by to bolo keby tam môžem lietať s nimi. Napriek tomu, že odnikiaľ ten pocit nemôžem poznať, tak cítim ako mi na tvár a na celé telo naráža vietor a zrazu z výšky padám do nikam, som voľná - skvelý pocit.

Spomínam ako som snáď stokrát počúvala túto pesničku niekde v mhdčke alebo vo vlaku a pozerala sa von oknom na mesto alebo krajinu a bola myšlienkami inde presne ako teraz a to ani v žiadnom vlaku sedieť nemusím. Aká som vtedy bola? Čo som od života chcela? Po čom som túžila? Nespomínam si. Možno som sa len chcela cítiť šťastná, spokojná a ľúbená, veď koniec koncov o čom inom je život. Mám pocit, že toľko vecí sa zmenilo, no zmenila som sa ja? Na jednej strane si myslím, že áno - som viac zodpovedná, poučila som sa z chýb, naučila sa tešiť, ľúbiť, problémy riešiť inak ako opúšťaním sa ale prečo som teda znovu v tejto divnej smutnej nálade ako aj predtým. V nálade, ktorá vás núti priať si byť mŕtvy a nemusieť nič riešiť ale to už ja nechcem!!

Je to hlúpe ale len tak odhrniem všetok bordel, čo je v izbe na zemi a so zavretými uplakanými očami sa pomaly točím s rozprestretými rukami až dokým už neviem stáť a nespadnem. Aj keď už nefajčím, tak kradnem frajovi jednu cigu a na balkóne sledujem ako svietia lampy, bliká vianočná výzdoba v oknách (wtf je ešte len začiatok novembra) a ľudia kráčajú. Niekedy ma zaujíma, kam idú a ako sa asi majú. Chcela by som vidieť hviezdy ale som dosť slepá a zvyčajne nosím kontaktné šošovky ale keď nejdem nikam von, tak nosím okuliare, lenže tie sú asi o 2 dioptrie slabšie než potrebujem čiže asi by som mala byť vďačná, že dovidím aspoň na tých ľudí na chodníku.

Keď sa znovu zvalím do postele zisťujem, že ani neviem kedy sa to stalo ale som už úplne kludná a teraz je načase ísť rozmýšľať nad tým, čo ma trápilo v nejakých logickejších rovinách a nie len unesená pocitmi. Takže pridám hlasitosť a idem poupratovať ten bordel.  

Zdieľaj článok na facebooku
6 odoberateľov
Bunat

A wise woman once said "Fuck this shit" and she lived happily ever after.

Komenty k článku

  1. 1
    Vreskot000

    31 ročný muž

    Hudba lieči raz darmo ;)