Ked konecne v zivote nadobudnem pocit nejakej istoty, ked sa postavim na roztrasene nohy, ked sa mi zda, ze uz zvladnem kracat sama, tak sa svet okolo mna zruti ako domcek z karat...tie malinke istoty, ktore mi davaju pocitit, ze sa mam o koho, alebo o co opriet ked som bezradna sa poskladali ako domino...tie malinke istoty, ktore budujem znova a znova od zaciatku zase popadali...
Je mi to tak luto, ze to ani neviem vyjadrit slovami...
S mojim zivotom sa stalo to, ze po kuskoch z neho niekto odkrajuje a berie mi to, co v nom pokladam za najcennejsie...a neskutocne mi to potom chyba..a neskutocne mi chybate...
chcela by som vratit cas..ale to sa neda..jedine co sa da, je dufat a modlit sa v lepsiu buducnost pre nas vsetkých
Záchod
Komentuj
4 komenty k blogu
1
joelina
31. 8.augusta 2008 16:08
trochu krátke, ale smutné. ale ja vzdy hovorim, ze to prejde. zase nieco postavis
2
podobne som sa cítila nedávno..
hlavné je nájsť nové a odpútať sa od starých..
držím palce..
hlavné je nájsť nové a odpútať sa od starých..
držím palce..
3
Moj zivot je dost podobny,ale hovori sa ze clovek si zvykne aj na sibenicu...ja som zivym dokazom tohto prislovia
Napíš svoj komentár