Teraz boli u kamaráta na byte a pred nimi ležali na stole prázdne fľaše od chľatu a všetci boli v miernom opojení aj iných návykovch látok. Zrazu sa zobudil (jej vankúš). Opatrne sa posadila a zistila, že sa jej stále dosť točí hlava. Skúsila sa postaviť... ustáala tak sa išla prejsľ na záchod a obzrela si zblízka farbu jeho misy. Keď sa vrátila do izby poobzerala sa, keď tu zrazu...uvidela to, čo videla už veľakrát pred tým a vždy mu naivne odpustila a on to aj tak vždy zopakoval. Áno. Opäť sa bozkával s inou...tisli sa jej slzy do očí ale nevládala sa ani pohnúť. Stála tam ako prikovaná a mala pocit, že sa zastavil celý svet. Už nepočula hrať hudbu, nevidela ľudí okolo...vímala len ich dvoch ako tam stoja a on ju obchytkáva...keď si zrazu uvedomila, že už ďalej nevládze. Zakričala na neho nejaké tie nadávky a otočila sa do chodby obuť sa a odišla z bytu.
Keď vyšla z brány uvedomila si, že to tu vôbec nepozná. Poobzerala sa a rozhodla sa pre cestu vpravo od nej. Nečakala, žeby on išiel za ňou. Nikdy to nerobil tak nevidela dôvod, prečo by to urobil teraz...Kráčala neznámou ulicou a dúfala, že nikoho nestretne. Hoci tu asi nikoho nepozná, nemá rada, keď ju ľudia vidia plakať. A ešte k tomu je aj noc a nepotrebuje aby ju niekto zbil...
Pomaly sa dostávala čoraz ďalej a ďalej od miesta kde bol on...Zbadala lavičku a už ju dosť boleli nohy tak sa rozhodla si na ňu sadnúť...Začalo pršať...
Sedela tam takto asi pol hodinu...premýšľala nad vštkým čo sa stalo...hlavne na to, aká bola šťastná keď ho spoznala a ako si myslela, že všetko zlé je za ňou. Začala sa smiať keď si uvedomila aký veľký omyl to bol.. Smiech pomaly ustal...a pomaly sa zmenil zas v plač. Vytiahla z vačku peňaženku a z nej žiletku. Žiletku, ktorú jej daroval on ako darček lebo si ho zo srandy vypýtala. Sľúbila mu, že si ňou nikdy nič neurobí....ale on jej tiež sľúbil všeličo a nedodržal to...tak prečo by mala ona.
A tak sa ňou začala rezať kde len dočiahla až kým nepadla na mokrú zem...
Vymyslený príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
1
perlamer
1. 12.decembra 2007 22:24
pekne velmi
6
ty mrtne depresivny clovek uz zas revem je to nadherne vsecko co si tu napisala ale moc smutneee. . .
Napíš svoj komentár