Zrazu si tám stál s úsmevom na tvári.
Skoro som padla na riť.

Rozmýšľam nad možnosťou nečakať a robiť to čo srdce chce-neposlúchať mozog.
Ale...
Som padavka, nie ani ja by som to na seba nepovedala že som nejaký mäkkýš ale v takých prípadoch som dosť veľká padavka a asi profesionálny mäkkýš.

Neustále sa pohrávam s tou myšlienkou spraviť prvý krok, respektíve druhý už, aj keď som to tuším piatok trošku posrala.

Musím tú padavku poraziť, niekde ju poslať, napríklad na dovolenku a ísť do cieľa. Môže byť neskoro potom. Ale radšej budem ľutovať, že sa to nepodarilo ako nespraviť nič a potom ľutovať, že som nič nespravila...

Áno, zajtra to spravím!
Chcem, Musím...





"Niekedy sú naozaj modré oči krajšie než tie hnedé..."

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár