BIRDZ Magazín

Aleks Tarn: Ukradnúť Lenina (recenzia)

Modrookého Izraelčana Aleksa Tarna píšuceho po rusky nájdete nielen na stránkach facebooku, ale aj na pultoch ruských, českých či slovenských kníhkupectiev. Napriek tomu, že zbierka jeho vydaných románov prevyšuje číslo desať, na Slovensku by ste ich okrem jedného hľadali len márne. Humoristický román Ukradnúť Lenina s podtitulom Sitzrealistická fantázia vyšiel v Moskve v roku 2008, na Slovensku sa však objavil len pred niekoľkými týždňami.



ukradnutleninaKniha je ľahkou groteskou s charakteristickým ruským nádychom a mierne neobvyklým postojom k takej historickej osobnosti ako je sám Lenin – vodca ruskej revolúcie a ruského národa. Vodca – nevodca, v groteskách sa v rukavičkách s nikým nezaobchádza a Lenin si namiesto titulu vodca, vyslúžil v lepšom prípade titulovanie za krpáňa, v horšom za nabalzamované račkujúce hovado. Autor mu neváha nechať ukradnúť to, čo má nepoškvrneným ženských očiam zostať skryté, ba ani spraviť z neho prívrženca časopisu Mokré radosti. No čo, však aj Lenin bol len chlap.



Dej knihy sa odohráva prevažne v Rusku, kde sa stretnú štyria priatelia a ako darček na narodeniny jedného z nich ukradnú Leninovu mŕtvolu. Keď však originálny mumifikovaný darček ožije a začne plánovať novú revolúciu, kamaráti zisťujú, že kradnúť mŕtvolu asi predsa len nebol najlepší nápad.



tarnV úvode môže čitateľa zaskočiť veľké množstvo rovnakých ruských mien, ktorých popravde nie je až tak veľa a vlastne ani nie sú rovnaké. Slovenskému čitateľovi však spočiatku hlavní hrdinovia - Veňa, Viťka, Vovka a Vaďa dokážu v hlave spôsobiť značný zmätok. Zvlášť keď sa tieto skratky kombinujú s typickými ruskými zdrobneninami viacerých druhov, prípadne celými menami hlavných postáv. Čitateľa dokážu prekvapiť aj niektoré slangové výrazy, ktoré však po viacerých zopakovaniach prestanú byť tŕňom v oku. Netreba sa zľaknúť vulgarizmov ani mierne morbídnej pasáži - v knihe nájdeme takú len jednu.



lenin2Napriek tomu, že kniha má od učebnice dejepisu na míle ďaleko, viac sa na nej zasmejú ľudia, ktorí poznajú mená ako Gercen, Nabokov či Morozov a vedia si vysvetliť pojmy kolchoz, plutokrat alebo čeka. Ak ich však čitateľ nepozná a google otravovať nechce – nevadí. Smiech ho dostihne na ďalších stránkach.



Celkovo je kniha ľahkým, vtipným čítaním, ktoré pobaví, rozosmeje, nenudí. Tarn nielenže dokázal do príbehu zakomponovať historické osobnosti bez toho aby nudil čitateľa historickými faktami, ale zároveň ich dokázal aj umiestniť do súčasného Ruska a neutíchajúceho sporu ohľadne umiestnenia Leninovho tela. Vďaka tomu kniha na svojich stránkach prináša niečo nové a originálne, niečo čo dokáže vierohodne a predsa vymyslene a vtipne podať snáď len rusky píšuci Izraelčan uťahujúci si z Lenina.



A aké z knihy vyplýva ponaučenie ? Chlapci chráňte si svoje intímne partie, dievčatá nekradnú len srdcia.



autor: Denisa Oravcová, 29. august 2012 14:00
Zdieľaj článok na facebooku

Komenty k článku