Spopod Väzby

Arthur C. Clarke - Koniec detstva


„Vesmír byl ohromný, ale tento fakt ho neznepokojoval tak, jako tajemství těchto nekonečných prostor. George nebyl člověkem, který o techto věcech premýšlel stále, ale nekdy se mu zdálo, že lidé jsou jako deti, hrajíci si na vymezeném hřišti, chránené před zuřivou realitou toho, co je za zdí.“

Každý človek sa asi stretol s názvom „Vesmírna Odysea,“ ktorá je síce spájaná s režisérom Stanleym Kubrickom, no v dnešnej dobe už málo ľudí vie, že toto dielo má korene v mysli vedca a jedného z najväčších propagátorov kozmonautiky Arthura C. Clarka. To, čo robí z tohoto autora jedného z velikánov literatúry, je že ako jeden z mála známych autorov radiacich sa pod žáner sci-fi písal skutočné science finction a základ jeho diel bol vysoko vedecký. Niet divu, ako vedec mal vedomosti o možných i nemožných javoch vesmíru a aj keď zavše nechal fantázii voľný priebeh a v jeho dielach sa neskôr prejavoval i záujem o paranormálne javy, snažieval sa držať toho, čo bolo v jeho dobe vnímané ak nie prinajmenšom ako pravdepodobné, tak aspoň ako možné.

Nie je to však tak, že pán Clarke bol vedec, ktorý vo voľnom čase písal. Práve naopak. Bol spisovateľom, ktorý sa (s nadsázkou povedané) vo voľnom čase venoval vede. Ako mladý sa dostal k sci-fi poviedkam, ktoré mu zmenili život a hoci už vtedy jeho myseľ smerovala ku hviezdam, až po kontakte s nimi sa ich rozhodol aspoň v svojich predstavách dotknúť.

„V okamžiku který se zdál být věčnosti se Reinhold spolu s celým svetem díval vzhúru na obrovské lodě sestupujíci v nezměrném majestátu – zanedlouho uslyšel slabý hukot, kdyˇy prorážely vzduch ve stratosféře... Včechno, čeho lidstvo v minulosti dosáhlo, teď neznamená nic a Reinholdovým mozkem se znovu a znovu ozývala jediná myšlenka: Lidská rasa už není osamocená.“

Príbeh, ktorý trvá desiatky rokov a je zachytený skrz pohľad rôznych osôb. Avšak autor, aj keď zachytáva ich subjektívne pocity a vnímanie jednotlivca, v skutočnosti tento pohľad využíva na to, aby bol nie len pozorovateľom, ale zároveň psychológom celého ľudstva a rozobral ho čo najobecnejšie vo svojej podstate, zachytil to dobré i zlé v nás a procesy, ktoré vyvolala vyvstatá situácia, keď ľudstvo zisťuje, že vo vesmíre nie sme sami.

Príbeh začína plánovaním cesty do kozmu. USA a Sovietsky zväz sa pretekajú, kto skôr prekoná nové hranice človečenstva – vesmír, keď sa na oblohe objaví nespočet obrovských lietajúcich objektov. Avšak návštevníci našej planéty spôsobili niečo natoľko neočakávané, že Zem zažíva šok, aký si nepredstavoval hádam nik na svete.

Vládcovia - ako ľudia návštevníkov nazvali, zdelili ľudstvu podmienky, ktoré musia dodržiavať. Tieto podmienky nepochybne vedú k zlepšeniu situácie na planéte. Medzi ne patrí ukončenie vojen, alebo aj ukončenie násilia na zvieratách. Sami začnú zásobovať Zem technológiami, ukončia hladomor a väčšinu nepravostí na celom svete. Napriek tomu množstvo ľudí stále pochybuje o ich úmysloch a z princípu nesúhlasia s tým aby im niekto iný diktoval, čo smú a čo nesmú. Najťažšie túto situáciu berú samozrejme bývalí predstavitelia náboženstiev, pre ktoré bolo objavenie sa mimozemskej civilizácie zároveň možným vyvrátením ich učenia a hoci Vládcovia nikdy nespochybňovali žiadne z nich, uvedomovali si, že zosobňujú pravdu, ktorej sa zrejme oprávnene všetci takíto ľudia boja.

„To je, Rikki, ten strach, který je trápí, třebaže to otevřene nikdy nepřiznají. Veř mi, nečiní mi žádné potešení ničiť víru lidí, ale všechny církve na světe nemohou mýt pravdu a oni to vědí.“

Clarke od príchodu vládcov rozohráva psychologickú hru s človekom a jeho zákutiami. Ako presvedčiť celú planétu poslúchať príkazy cudzích bytostí? Dá sa to vôbec bez toho aby vznikol nejaký výrazný konflikt, alebo nebodaj celosvetový odpor? Technológie ktoré si k tomu Clarke berie na pomoc, sú až na výnimku, keď ľudia porušia pravidlo o netrýznení zvierat tak nenásilné, až sú desivé a tak ako atómová bomba mala psychologický dopad na milióny Japoncov, ich technológie a postupovanie s nimi odradili od snahy vzoprieť sa takmer celý svet, no narozdiel od spomínanej bomby, ich technológie nikdy neublížili jedinej živej bytosti. A keď sme už pri atómových bombách, jedna predsa len vyletí proti jednému z objektov na oblohe, avšak dôsledky, ktoré z toho vyplynuli by nečakal hádam nik. Možno práve preto boli tak účinné a krajina, ktorá si proti vládcom dovolila použiť jednu z najsilnejších zbraní z arzenálu našej planéty, skončila rozpadnutá v prachu vlastného strachu z odvety. Odvety, ktorá nikdy neprišla.

Narábanie s mocou je hlavnou myšlienkou prvej z troch častí diela. Clarke nie je žiadna naivka a jeho Vládcovia už vôbec nie. Moc berú ako nutnosť k nastoleniu harmónie,. Zdôrazňujú však, že veľká moc nemusí v zásade ani náhodou byť ničivou a násilnou a čo viac, osoba ktorá s ňou narába musí zároveň vedieť, ako ju nasmerovať. Za úvahu k tejto téme stoja Karellenove slová, kde prirovnáva moc prístroja, ktorý by Hitlerovi deň aj noc vysielal do uší zvuk prehlušujúci všetky ostatné o veľkosti tranzistoru k moci tritiovej bomby.

„Pak pikadoři zaujali svá místa a do arény byl vpuštěn býk. Koním se rozšírili nozdry hrúzou, ale jezdci je donutili jet přímo na nepřítele. Zablesklo se kopí – dotklo se býkova těla – a v tom okamžiku se ozval zvuk, který Země ješte nikdy předtím neslyšela.

Deset tisíc lidí najednou vykřiklo bolestí – stejnou bolestí, jakou v tom okamžiku prožíval býk.“

Na čele Vládcov (aspoň pre planétu Zem) stojí Karellen. Je pragmatickou osobou a svoj pragmatizmus až cynizmus neraz neudrží na uzde, respektíve nevidí dôvod na uzde ho držať. Zároveň rád používa iróniu a ani zďaleka mu nie je cudzí humor. V prvej fáze príchodu sa Vládcovia odmietajú človeku ukázať a jediná osoba s ktorou komunikujú priamo, nie však zoči do očí, je generálny tajomník OSN - Rikki Stormgren, ktorý každý týždeň navštevuje ich loď aby prebral pokyny od Karellena, no zároveň si obaja popri oficiálnych záležitostiach vytvoria priestor v ktorom ich vzťah, pomaly prerastie v priateľstvo. Stromgren je človekom, ktorý v sebe zosobňuje celé ľudstvo. Karellenovy verí no zároveň mu sprostredkováva obavy ľudí, ktorí s ich prikazovaním nesúhlasia a tou najväčšou obavou je – ako v skutočnosti Vládcovia vyzerajú. Neskôr si však poradia aj s týmito námietkami a tak aby umlčali kritiku, no zároveň zmiernili obrovský šok ľudstva, sľúbia že svoju podobu odhalia za 50 rokov. Tento sľub nakoniec splnia a aj pri prezentovaní svojej podoby nezabudnú zapojiť všetky vedomosti o psychológii ľudstva.

Po tomto odhalení nastáva zlatý vek, ľudstvo je už zjednotené v jedinom štáte a je nastolená utópia v ktorej si môže každý jednotlivec, ak neporuší dané pravidlá, robiť čo chce. V tejto časti sa zas Clarke venuje pozitívam i negatívam utopistického nažívania si na Zemi. Zdôrazňuje že príliš spokojné ľudstvo, môže ľahko zlenivieť a popravde, niektoré výroky v tomto období až príliš korešpondujú s prítomnosťou v ktorej síce nežijeme zrovna v utópii ale máme slobody, ktoré časom od vydania tohoto diela v našej spoločnosti vyvstali. Tiež sa tu udeje zásadná vec pre poslednú časť knihy a autor pomaly začína vkladať do svojho diela prvky neurčitého nadprirodzena.

"Uvedomujete si, ze dennodenne sa na vás rôznymi televíznymi a rozhlasovými kanálmi chŕli nejakých 500 hodín vysielania? Keby ste vôbec nemuseli chodiť spať, boli by ste schopní vo dne v noci sledovať sotva dvadsatinu toho všetkého! Niet divu, že sa ľudia stávajú pasívnymi mäkkýšmi - absorbujúcimi, ale nič netvoriacimi. Viete, že priemerný sledovací čas jedného človeka je teraz 3 hodiny denne?! Čoskoro ľudia vôbec nebudú žiť svoje životy. Ich celodennou náplňou sa stane sledovanie najrozličnejších seriálov v televízii!"

Tretia a posledná časť knihy sa zaoberá témou, ktorá sa v náznakoch tiahne i jej predchádzajúcimi časťami a vám možno nedá pokoj otázka – čím je vlastne ono detstvo v názve knihy?

Vládcovia nás totiž celý čas vedú k istému cieľu. Spravujú Zem a napriek tomu, že nikomu neprikazujú nasledovať ich príklad, v ich pohľade na chovanie človeka je cítiť značná pohŕdavosť. Ľudia sa neskôr snažia zvrátiť vlastný úpadok a vytvoria kolóniu v ktorej je základom neustále tvorenie. No zatiaľ čo pri nechápavosti Vládcov nad tým, prečo sa ľudia obťažujú takými banálnosťami, ako prejsť Veľký kaňon vo vlaku po starej železnici, s privretými očami ich pohŕdavosť pochopíte, to ako ohodnotia tieto posledné snahy ľudstva vo vás vyvolá mierny šok. A vtedy pochopíte čo ono detstvo vlastne značí i keď mu dá v posledných stránkach knihy i iný rozmer. Cieľ Vládcov je totiž ďaleko nad všetkým čo poznáme a robíme a ľudia si márnosť činov vo svojom bytí majú šancu uvedomiť, až spolu s poslednými udalosťami knihy.

A ako to celé s nami skončí? Čo je vlastne cieľom Vládcov? A je tento cieľ niečím čoho by ste chceli byť súčasťou i vy? Na poslednú otázku budete hľadať odpoveď dlho a možno nikdy nebude naozaj zrejmá. Dokonca i potom ako k nej zaujmete vlastní postoj.

To čo si však uvedomíte ako posledné je, že Vládcovia snáď majú k svojej pohŕdavosti k ľudskému chovaniu dobré dôvody a cieľ, ktorý Clarke ľudstvu blahosklonne vytýčil, budete nakoniec možno len ticho závidieť.

Dielo je v konečnom dôsledku alegóriou na ľudské bytie. Či už to bolo úmyslom, alebo nie, Clarke nám pomocou bytostí, ku ktorým si nakoniec nebudete vedieť nevytvoriť aspoň do určitej miery pozitívny vzťah, ukazuje aké zbytočné toto bytie a všetok jeho obsah môže byť tvárou tvár niečomu väčšiemu ako sme my. Niečomu čo na pozadí našich životov prerastá všetky nami vytvorené predstavy o tom, prečo sme vlastne na tejto planéte. Problém je, že pravda vôbec nemusí byť veľkolepá ako v tomto diele, práve naopak. Môže byť desivo frustrujúca všetkou tou zbytočnosťou, ktorou zrazu kropí každý jeden čin, každého jedného človeka.





autor: Karlotiskot, 4. apríl 2016 03:35
Zdieľaj článok na facebooku
56 odoberateľov
Karlotiskot

Under the spreading chestnut tree I sold you and you sold me: There lie they, and here lie we Under the spreading chestnut tree

Komenty k článku

  1. 1
    Staphylococcus

    20 ročné dievča
    Som Zlo.

    Sorry, ale zaklad jeho diel nie je "vysoko vedecky", su to vacsinou nezmyselne bullshity. Ked som si v predslove k nejakej jeho knihe precitala tie namyslene hovadiny o tom, ako sa snazi striktne drzat faktov a potom som musela trpiet niekolko stoviek stran uplnej zlataniny s neskutocne nedomyslenym zakladom...no hroza proste.
    Akoze, kazdy ma svoj nazor, ale pre mna je tento...ujo jeden z najmenej sa faktov drziacich scifi autorov.
  2. 2
    Karlotiskot

    32 ročný muž
    I'll Be In The Garage

    @staphylococcus hehe :D ako takto. Som velice rád, že sa objavil tu zrovna tento názor, pretože zrovna v tomto je on vcelku kontroverzný.
    A takto aby som zas uviedol na pravú mieru pár vecí. Ja sám som váhal, či to napísať ako jeho charakterizovanie a keď som si spätne prebral jeho diela s dodatkami som sa rozhodol, že to predsa napíšem.
    Treba si totiž uvedomiť, v akej dobe písal a aké poznatky vtedy boli. Treba si uvedomiť aké veci vychádzali paralelne s tými jeho a tiež treba vidieť jeho priestor v ktorom sa on ako vedec pohyboval.
    Ale ako nazvať to hneď bullshitmi :D No... Takto... Bullshit je keď napriek poznatkom o čiernych dierach ju preskúma človek, ktorý je len v skafandri :D Vytvoriť paranormálnu vesmírnu entitu zjednocujúcu vedomia (Čo je asi jeden z jeho najväčších extrémov) je skôr prostá fikcia.
    On ako dosť odhadoval vo svojich dielach posun technológií, vývoj ľudstva a podobne a dosť často veľmi nesprávne, o tom žiadna reč, ale snažil sa vychádzať z reálnych základov, ktoré mu boli v danej chvíli poskytnuté.
  3. 3
    Staphylococcus

    20 ročné dievča
    Som Zlo.

    No realne zaklady...napr. v tej hroze ktoru som citala ja (nebolo to zrovna toto) vytvoril politicky system zalozeny na tom, ze sa prezident ci co to bolo nahodne vybera z ludi, ktori vladnut nechcu - akoze, vrchol demokracie. Akoze, sorry, ale uz len co zakladov logiky a zdraveho rozumu toto po prve nemoze fungovat a po druhe je to vsetko len nie demokraticke.
    Na margo toho, kedy tvoril - konkretne Childhood's end vysla v r. 1953. Prvy diel Duny od Franka Herberta okolo r. 1955. Duna je nenormalne uzasne vymysleny VESMIR (ano, cely, kompletny vesmir) vymysleny prave tak do detailov aby sa autor vyhol chybam a tvrdeniu absolutnych hovadin, ale zase natolko detailne, aby bol fascinujuci, uveritelny a...proste wow. V tomto obhajovat niekoho tym, kedy tvoril...kedy tvoril Jules Verne? Mega davno. Kolko z veci o ktorych pisal sa splnila? Skoro vsetko.
  4. 4
    Karlotiskot

    32 ročný muž
    I'll Be In The Garage

    @staphylococcus Jémine ja že sa bavíme o exaktných vedách nie o spoločenských. Práve v tomto ohľade si myslím, že autorovy môže v sci-fi uletieť fantázia do hociakých rozmerov a zrovna toto nevidím ako nejaký úplný Bullshit. Herbertove diela boli tiež viac rodinné ságy ako sci,fi a zaoberali sa spoločenskými udalosťami, ktoré vyplývali z politických bojov. Samozrejme v spoločensko-politických opisoch, kde sa sústreďuje na jednotlivcov na Herberta proste Clarke nemá, ale porovnávať týchto dvoch ľudí vo vedeckých podkladoch no... nafetovaný piloti ohýbajúci časopriestor, využívajúc nadsveteľnú rýchlosť, voči braniu ohľadu na skutočné zakryvovanie času pri dosahovaní svetelných rýchlostí... ehm (Pri tom - Koniec detstva 1953 / Duna-1965)... A necháp ma zle, Duna boli romány môjho mládi, i keď si z nich už ani náhodou nepamätám toľko čo by som si prial (Možno by si mohla napísať článok ^^) ale vedecky to boli často účelové bludy hoc mocenské boje v nich boli skvelé a nadchýnali ma. Proste tito dvaja autori sa nemajú veľmi v čom porovnávať. Čo sa týka odhadov... Prosím ťa... A v čom všetkom sa Jules Verne netrafil? :D A v čom všetkom sa Clarke vo svojich dielach predsa len trafil? To či sa autor scifi trafí, alebo netrafí do budúceho vývoja technológií alebo spoločnosti predsa vôbec nevypovedá o tom či pristupoval k svojim dielam vedecky alebo nie. Okrem toho na ňom nebola tá tiaha držať sa toľkých teórii. Ako oka šak názor si maj ale podkladáš ho podľa mňa trošku účelovo pretože si v knihe hľadala Herberta a bola si nasratá, že je tam Clarke. Aspoň mne to teda tak vyznieva. :P Poprípade je dosť moźné, že zrovna Herberta on kritizoval za to, že jeho diela nie sú sci-fi, ale skôr fantasy (Čo on velice rád robil) a teba sa to podvedome dotklo a teraz od neho ťažko niečo príjmaš :P
  5. 5
    Staphylococcus

    20 ročné dievča
    Som Zlo.

    Nie, podvedome (aj vedome) sa ma dotklo, ze uraza VSETKYCH mojich oblubenych autorov, nie len Herberta. Okrem toho, v tej ohavnosti co som od neho citala bol okrem politickeho systemu aj raketovy pohon ovela vacsi BS nez v Dune aj ked uz si nepamatam na akom principe fungoval (aktivne sa snazim z pamate vytesnovat neprijemne zazitky - ako napr. citanie Clarkovych knih). Okrem toho v Herbertovych knihach je okrem "nafetovanych plotov" aj vela realne existujucich veci - transplantacie bionickych oci, transplantacie organov, klonovanie atd, atd... Je dokonca cela zbierka vedeckych essayi o roznych aspektoch vesmiru duny o ich realistickosti pripadne paralelnosti s realnymi vynalezmi existujucimi v dnesnej dobe.
    Ale sorry ze som sa sekla o 10 rokov, no.
  6. 6
    Karlotiskot

    32 ročný muž
    I'll Be In The Garage

    @staphylococcus Hehe no tých nafetovaných pilotov som samozrejme zveličil, nebolo to zas o tom aby som sa ťa dotkol :P Sám som to bral ako zaujímavé sa vyporiadanie toho ako dať koreniu váhu aby stálo za to všetko, pretože to bola moja prvá otázka keď som čítal opis knihy, že čo je akože celý vesmír na drogách keď sa tak budú drbkať o jednu planétu s fetom. :D A ja ti neviem. Ono to podľa mňa nebola ani tak kritika ako skôr poukazovanie na to, že sci-fi žáner stratil svoju podstatu a je skôr o tom zabávať ako byť vedeckým. Ale prečo to brať ako urážku, Herbertovy predsa išlo o to zabávať, preto boli jeho deje také ako boli, plné zvratov, bojov o moc a podobne... To seknutie sa, to nie je podstatné veľmi, len som chcel zdôrazniť, že napríklad že mali desať ročný rozdiel a napriek tomu boli vedecky tieto diela trošku inde čo sa kozmológie týka. Clarkovy vadilo že ľudia podliehajú predstave vedeckosti týchto diel len preto, že sa radia do sci-fi žánru. Jeho kritika bola skôr mierená fanúšikom ako autorom a ako najviac mu napríklad vadili celé tie nezmysli s nadsvetelnou rýchlosťou, ale sám bol často fanúšikom diel, ktoré podroboval vedeckej kritike , veď on sám vyrastal na sci-fi komiksoch, ktoré ho priviedli tam kde bol, takže nepochybne vedel oceniť i tieto podľa neho- sci-fi opery.
    Nuž takých esejí je aj o Star Treku dosť :D Ako proste príde mi tá tvoja odmietavosť strašne zbytočná. Ako asi ťa jej nezbavím i keď rád by som, len proste nedá mi vidieť toľko zbytočnej rozhorčenosti a neuviesť aspoň pár vecí na pravú mieru. :P
  7. 7
    Staphylococcus

    20 ročné dievča
    Som Zlo.

    Vsak dobre, kazdy ma svoj nazor, ako som uz povedala. Ale pride mi nanajvys pokrytecke zhadzovat ostatnych scifi autorov (a este tie jeho vyhlasenia zneju fakt mega arogantne) ked pritom sam vymyslam totalne bludy bez akehokolvek realneho zakladu.
    Proste nenavidim pokrytcov najviac na svete.
    Ale dik za prijemnu diskusiu, vzdy mam rada rozhovory s ludmi, ktori aktivne citaju scifi ;-)
  8. 8
    Borovy

    11 ročné dievča
    pieščiny

    Fuuha pekny nazov,ale velmi dlhé
  9. 9
    Johnysheek

    8 ročný chlapec
    ZA (hranicami vsednych dni)

    @borovy hlavne som prestal citat na zaciatku bo by som sa snad celu zapletku dozvedel
  10. 10
    Borovy

    11 ročné dievča
    pieščiny

    @johnysheek aha no, je to nejaké dlhé a ešte aj zápletka tam je? tak to je spoiler
  11. 11
    Karlotiskot

    32 ročný muž
    I'll Be In The Garage

    @johnysheek @borovy :D Džízs ľudia. Prosím vás, nepíšte také blbosti ako: Nečítal som lebo je tam zápletka. :D Že je to dlhé beriem,
    Nie je tam o veľa viac prezradená zápletka ako v oficiálnych textoch na ktoré narazíte pri pokuse zadovážiť si túto knihu. :) Okrem toho do tejto knihy som ja sám išiel s tým, že mi bol prezradený koniec a nijak to môj zážitok neovplyvnilo. :)
  12. 12
    Xxar3s

    34 ročný ujo
    Bratislava

    Zdravím autora článku, který počase rozproudil zajímavou diskusi. Tož, dík za článek i za komentáře. Líbí se mi víc souvislostí, které vyplynuly z komentářů a hlavně chci ocenit barevné obrázky! Těch tu moc nevidím a člověku to zvedne náladu a i chmurná témata může vnímat s nadhledem...