Rews

Dominika Mirgová - Noačo?! (2020)

Nový album Dominiky Mirgovej bol pre mňa celkom veľké prekvapenie. Bežne jej fanúšikovia museli čakať 3 až 4 roky na nový materiál. No tentokrát sa s produkciou poponáhľala a už o rok neskôr si môžu jej fanúšikovia užiť 14 nových skladieb s albumom "Noačo?!". O tomto albume sa Dominika vyjadrila, že je jej absolútne najúprimnejší a venovaný jej "real fans" a nebojí sa otvorene povedať čo si myslí. A nakoľko na svojom predošlom albume "Toto Som Ja" sa Dominika nebránila aj trošku ostrejšiemu jazyku, myslel som si, že v prípade tohto albumu to bude podobné. No nič také sa tu neobjavilo. Takisto si myslím, že ak by ste čakali skladby, ktoré sa budú venovať niečomu inému, než to čo sme už od Dominiky počuli, asi budete tiež sklamaní. Nemôžem povedať, že album nemá svoje unikátnejšie momentky, no väčšina skladieb sa venuje témam, ktoré sme už od Dominiky počuli. Máme tu vzťahové skladby ako "Ja" , "Namotaná" alebo "Láska", máme tu párty skladby ("Dnes" , "CDCN" , "TikTak") a nájdu sa tu aj opäť skladby venované hejterom a ľuďom, ktorí by chceli Dominiku zmeniť ("Kým Som" , "Noačo?!")

V skratke môžem album ohodnotiť slovom - okey. Myslím si, že ak chcete na koniec roka nejaký slovenský album v R´n´B a hip-hop štýle, budete celkom spokojní. Dobrá správa je, že produkcia albumu je skutočne kvalitná. Všetky skladby znejú dobre, majú solídny zvuk, nástroje sa jeden s druhým nebijú, beaty sú celkom chytľavé a skladby ako také nie sú vysoko zabudnuteľné. Je pravda, že niektoré ma zaujali viac ako iné, ale k tomu sa dostanem. Žánrovo by som to mohol priradiť k tvorbe Dary Rolinc. Album sa nesnaží búrať žiadne nové steny. Je to vyslovene produkt, ktorý je určený stálým fanúšikom. Tí si určite prídu na svoje tak, ako Dominika sľubovala. Pozrime sa teraz na jednotlivé skladby.

Už som tak trošku naznačil, že album je pre mňa v tomto smere dosť mix. Je tu niekoľko veľmi dobrých skladieb, ku ktorým sa rád vrátim a majú čo do seba, no rovnako sú tu aj piesne, ktoré som mal počas počúvania chuť preskočiť. Začneme tými dobrými. Záverečná skladba "Úsmev" je podľa mňa jednou z najlepších skladieb, s ktorou kedy Dominika prišla. Jej odkaz je silný, text je kvalitne napísaný a okrem toho človeka  dostane do veľmi pozitívnej atmosféry, ktorá si ma okamžite získava. Takže tu si Dominika u mňa nejaké body získala.

Tanečné skladby "CDCN" a "Dnes" sú takisto spracované veľmi dobre. Najmä prvá spomenutá. Beat je veľmi chytľavý, klubová atmosféra z tej skladby okamžite na mňa prechádza a aj keď sú tu niektoré vety trošku mimo môj vkus (sladký ako Cini Minis), tak je to skladba, pri ktorej mám chuť ísť tancovať. Plus je vždy super počuť spievať Dominiku s jej otcom Miroslavom. "Dnes" je na tom podobne. Okrem toho však má v úvode veľmi dobré gitary, ktoré sa mi dostali skutočne pod kožu. Je to ako keby sa nám v zime vrátilo už dávno zabudnuté leto. Teplo, exotika a všetko čo sme si tohto roku moc nemohli užiť. Takže skladba potešila.

Zo vzťahových skladieb ma najviac zaujala "Láska", ktorá pôsobí ako veľmi citlivé a úprimné vyznanie. A v žiadnom prípade by som si nedovolil tvrdiť, že to je falošné alebo skalkulované. Skladba pôsobí veľmi úprimne. "Chýbať" je tiež celkom dobré, hoci ten beat podľa mňa nie je jeden z najlepších. Ale na druhú stranu text skladby je dobre napísaný a je to niečo, s čím sa vieme asi všetci veľmi dobre identifikovať.

Medzi dobré skladby môžem zaradiť aj "Raj" s Adissom, kde sa obaja veľmi dobre dopĺňajú a refrén je dosť silný. Takže skladba funguje. Zo skladby "Bráško" mám ale trošku zmiešané pocity. Na jednej strane veľmi dobrý text, ktorý neviem či patrí reálnemu bratovi, alebo niekomu, koho Dominika vnímala ako svojho vlastného brata. Tak či tak, také straty mrzia. Čo však pre mňa skladbu nerobí tak silnou ako by mohla byť je pre mňa beat. Myslím si, že skladba mala byť viac emocionálna. No viac vo mne vzbudzuje chuť tancovať. A bije sa to vo mne.

Okey, teraz poďme na tie momenty, ktoré ma naopak nechytili. Začnem rovno skladbou "Milly", ktorá mi nepríde odvážna, ale naopak veľmi teatrálna. Nepotrebujem počúvať, že Dominika chce mať milión eur. A hoci viem, že ju tieto reči nebudú zaujímať (ako sa vyjadrila na iných skladbách), a že koho by nepotešili milión eur, tak nie je to niečo, čo by mi podľa mňa prinieslo šťastie. Podľa mňa je to viac snaha zaujať než čokoľvek inde.

Opäť sú tu aj skladby venované hejterom. Konkrétne "Kým Som", kde Dominika hovorí, že už nie je puberťák ani superstar a ju otravuje ako jej chcú ľudia veci diktovať, ako sa správať ako sa maľovať a podobne. Viem, že sa stretla na Facebooku s kyberšikanou, no vnútorne mám pocit, že hejterov je najlepšie ignorovať. Pretože oni budú vo svojom pokračovať. Na druhú stranu ale viem pochopiť, že ľudia potrebujú zo seba svoje emócie dostať von. A ak k tomu skladby "Kým Som" a "Noačo?!" k tomu pomohli, tak to je super. Ale to neznamená, že to budem chcieť počúvať. Najmä ten "gossip, gossip, gossip, gossip..."

Skladby "TikTak" a "Miesto" sú v jadre celkom okey, no majú v sebe niekoľko otravných momentiek, ktoré ma vždy vytiahnu z atmosféry von. Pravdou je, že opakovanie "Tik Tak" mi vždy liezlo na nervy a rovnako je tu aj tu. Nemôžem za to. A nemôže za to ani Dominika. Proste to tak je. V prípade skladby "Miesto" mi zase príde strašne prepchaté vsuvkou "O Na Na". A netrvá to dlho, aby ma to prestalo baviť. A potom ten text... nuž nie je veľmi pre mňa. Ak to nevadí vám, tak super. Mne to tam príde príliš moc.

Ostávajú ešte dve skladby, ktoré sú podľa mňa celkom okey. "Ja" je vzťahovou skladbou, kde pohár trpezlivosti pretiekol a je na čase zmeniť pravidlá. No na druhú stranu vo mne skladba tým večným opakovaním slova "ja" vyvoláva pocit obrovského egotripu. A reálne si po chvíli uvedomíte, že to nie je len v tejto skladbe. Pravdou je, že "ja" je reálne dominantným slovom na tomto albume. A miestami to skutočne vadí. Viac to vysvetlím v zhrnutí, no bolo treba to spomenúť aspoň tu. A čo sa týka skladby "Namotaná" tak môžem iba vnútorne povedať, že je okey. To je asi jediná skladba, ktorá na mňa nezapôsobila asi nijako. Proste fajn.



Takže taký je výsledok. Album je na mňa mix dobrého a mix nie až tak dobrého. "Noačo?!" je asi v jadre lepší, než som si vôbecne myslel, že bude. Určite sa vrátim ku skladbe "Úsmev", ktorá je asi momentálne dosiahnuté maximum od Dominiky. Veľká dávka pozitívnej energie, ktorá sa na človeka rýchlo prenesie. A možno sa vrátim aj k niektorým ďalším. No album ako celok na mňa pôsobí hlavne v prvej polovice dosť monotónne a keď aj prídu jeho lepšie momenty, tak je to trošku neskoro. Je to dokonca až smutné, že najviac ma album zaujal až na svojom absolútnom závere. Nie je to album pre mňa, ale verím, že svojich fanúšikov si nájde. A aj za tých niekoľko skladieb, ktoré ma potešili som úprimne vďačný.

Viem, že moje slová asi reálne pre Dominiku nakoniec nebudú mať žiadny význam (ako hovorila aj v skladbe "Noačo?!"), ale na záver tejto recenzie by som jej asi predsa len chcel niečo odkázať. "Prajem jej čo najmenej hejterov, veľkú dávku úsmevu na každý deň, a aby prinášala svojou hudbou viac pozitívnej ako negatívnej energie. Lebo verím, že by jej vedela rozdávať viac. Aj keď je v jadre pre mňa album dosť mix, som minimálne rád, že som mu venoval svoj čas, a vypočul si ho viac než len raz. A jeho dobré momenty so mnou ostanú."

Hodnotenie: 6/10



autor: Endre-silentname, 3. december 2020 10:04
Zdieľaj článok na facebooku
199 odoberateľov
Endre-silentname

Čo môže človek o sebe napísať na 1000 znakov? Ťažko povedať. Človek si pamätá časy spred desiatich rokov, keď venoval Birdzu skutočne obrovské množstvo času. Dnes už žije úplne iný život. No niektoré veci sa nezmenili. Stále milujem písanie, stále milujem hudbu, knihy a najmä aj filmy. Možno keď budem mať záujem, tak môžem venovať aj pár názorov na pár obľúbených filmov. Ak vás to bude zaujímať. Plus si rád opäť vypočujem názory na svoje poviedky alebo básničky, ktoré možno opätovne niekedy zavesím. Je fajn sa po rokoch vrátiť. A dúfam, že tentokrát už na dlhšie, než na pár dní. :)

Komenty k článku