Rews

Echosmith - Inside A Dream (2017)

Po úspechu s albumom "Talking Dreams" bolo dlho očakávanie na nový materiál kapely. Mali síce EP "Accoustic Dreams", ktoré prinieslo niekoľko akustických skladieb z ich predošlého albumu, no žiadny nový materiál. Okrem toho roku 2016 Jamie opúšťa kapelu, aby sa mohol venovať viac svojej rodine. A Echosmith pokračovali ďalej v trojici. V júli 2017 však prišiel nový singel "Goodbye" a prišli aj informácie o novom albume "Inside A Dream", ktorý mal vyjsť koncom septembra. Následne sa objavili ešte dve ďalšie skladby "Future Me" a "Dear World". A očakávania boli nastavené.

V septembri sme sa však ohláseného albumu nedočkali. Miesto toho kapela prišla s novým EP so siedmimi skladbami. Prostredníctvom sociálnych sietí dali správu, že dostali veľkú dávku inšpirácie na nové skladby a mali by záujem ich na nový album pridať. Ale ako predkrm nám predstavia toto EP. A 7 skladieb je na EP celkom dosť. 25 minút dobrej muziky a koncom marca 2018 tu mal byť aj nový album. Toho sme sa ale nikdy nedočkali. Osobne som celkom zvedavý prečo nikdy ten ohlásený album neprišiel a nevidel som kompletný náhľad do vnútra ich sna. Pretože pravda je taká, že toto EP ma dostatočne navnadilo na to, aby som chcel dostať viac. Nový zvuk a dospelejší feeling naznačovali, že výsledok bude skvelý. Je to škoda. Asi sa už nedozvieme či sa časť z toho čo malo v marci prísť dostalo na ich tohtoročný album, alebo či sa to celkovo rozhodli poňať iným štýlom. Poďme sa pozrieť na to, čoho sme sa dočkali.

"Inside A Dream" prešiel do trošku viac elektronického feelingu. A pocítite to už hneď v úvodnej skladbe "Lessons". Je zrejmé, že tentokrát už nezačíname hravými skladbami ako na ich debute. Ale skladba vie byť veľmi správne pohlcujúca. Celkovo solídny štart, no nemyslím si, že ide o najlepšie miesto albumu. Na druhú stranu ak niekto vystrelí svoju najlepšiu skladbu na úvod, to je často škoda.

Naopak nasledujúca skladba "Get Into My Car" má presne ten príjemný a uvoľnený feeling ako to bolo na ich debute. Len opäť poviem, že zvuk je na lepšom leveli. Táto skladba je veľmi príjemnou romantickou skladbou, ktorá v sebe skrýva príjemnú dávku nevinnosti a môžeme povedať stále aj tínedžerských časov. Je to také čakanie na to, kedy sa niekto konečne trošku rozhýbe. A funguje to veľmi príjemne.

Pokračujeme ďalej so skladbou "18", ktorá bude aj po rokoch akýmsi pamätným odkazom na to, ako sme sa cítili keď sme mali 18. Pretože je to vek, kedy sa od nás očakáva niečo viac, no v realite sme stále tí istí ľudia, ktorí sme boli keď sme mali aj 16 alebo 17. Síce sme dospelí, no v podstate vôbec nevieme ako sa správať a ako byť dospelí. A táto skladba to veľmi dobre odzrkadľuje. A okrem toho mám rád gitary a melódie na tejto skladbe. Osobne, jedna z mojich najobľúbenejších na tomto EP.

"Future Me" pokračuje vo vysoko nastavenej latke so skladbou, ktorá trošku hovorí o vízii do budúcnosti. Páči sa mi, že Echosmith nejako výrazne ani nepotrebujú na to nechať skladbu vyznieť. Viac-menej to ide samo od seba. Skrz jej odkaz sa tu viem veľmi dobre stotožniť. V prípade "Goodbye" by som normálne asi povedal, že skladba s takým názvom sa hodí viac na záver, no na druhú stranu by to zakončenie takto nefungovalo tak dobre. Skladba ako taká je fajn, no vnútorne mám pocit, že jedna zo slabších na albume. Nevraciam sa k nej často a skôr spadá do okey kategórie.

Highlightom sú pre mňa (spolu s "18") opäť ako naposledy finálne 2 skladby "Hungry" a "Dear World". Kým prvá skladba je veľmi podmanivá a cítiť v nej trošku mystérie, záverečná skladba je maximálne úprimná gitarová skladba, kde Sydney píše list Zemi. A snaží sa pochopiť, prečo je nás na svete tak veľa a v skutočnosti sa cítime tak sami. Fascinujúca skladba so silným posolstvom a skvelými vokálmi a dvojhlasmi, podobne ako na ich debute na skladbe "Bright."

Myslím si ,že stálo za to, aby sa toto EP stalo ich druhým albumom. Napriek tomu, že fanúšikovia si k skladbám svoju cestu našli, "Inside A Dream" ostalo rokmi niekde zabudnuté. A určite nešlo o niečo, o čom počula väčšina mainstreamových poslucháčov. Pre mňa je na tomto EP vysoko kvalitný materiál. Dobre kombinuje gitary s elektronikou a Sydney má silný a zaujímavý hlas, ktorý tie skladby vždy potiahne dopredu. Myslím si ale, že keby z tohto projektu vznikol celkový album, dostal by sa do povedomia širšie. Nie všetci sa zaujímajú o malé produkty. Miesto toho sa zamerajú len na tie veľké. Takže uzavriem to asi takto. Odporúčam sa pozrieť na toto EP a stráviť tých 25 minút pri ňom. Stojí to za to. Ale úprimne som si prial, aby sme sa toho sľúbeného albumu z roku 2018 dočkali. A je škoda, že z toho nakoniec zišlo. Museli sme čakať až do januára 2020. Ale o tom si povieme nabudúce.

Hodnotenie: 8,5/10



autor: Endre-silentname, 14. máj 2020 11:17
Zdieľaj článok na facebooku
201 odoberateľov
Endre-silentname

Čo môže človek o sebe napísať na 1000 znakov? Ťažko povedať. Človek si pamätá časy spred desiatich rokov, keď venoval Birdzu skutočne obrovské množstvo času. Dnes už žije úplne iný život. No niektoré veci sa nezmenili. Stále milujem písanie, stále milujem hudbu, knihy a najmä aj filmy. Možno keď budem mať záujem, tak môžem venovať aj pár názorov na pár obľúbených filmov. Ak vás to bude zaujímať. Plus si rád opäť vypočujem názory na svoje poviedky alebo básničky, ktoré možno opätovne niekedy zavesím. Je fajn sa po rokoch vrátiť. A dúfam, že tentokrát už na dlhšie, než na pár dní. :)

Komenty k článku