Rews

Echosmith - Lonely Generation (2020)



Ako som písal v minulej recenzii, v marci roku 2018 sme sa mali dočkať nového albumu Echosmith, no k tomu nikdy nedošlo. Prišli s novým singlom "Over My Head", ktorý výrazne zaujal, no žiadny album. A opäť ostalo na nejaký čas ticho. Veci sa dali opätovne do pohybu v októbri roku 2019 s novým singlom "Lonely Generation". A chvíľu na to bolo opäť aj info o novom albume na január roku 2020. Tentokrát to však nedopadlo ako v prípade "Inside A Dream" a nový album skutočne prišiel. A v čase jeho vydania boli vonku už aj dva single a sľubovali, že nový album bude oveľa zrelšie a dospelejšie dielko. A po tom, čo som mal možnosť si tento album niekoľkokrát vypočuť som zhodnotil dve veci. Album rozhodne pôsobí dospelejšie, má svoju ústrednú tému a ide o silné hudobné dielo, ktorým kvalitatívne prekonali svoj hudobný debut. Na druhú stranu sa ale k ich debutu vrátim oveľa radšej. Prečo? Lebo "Lonely Generation" reálne pôsobí oveľa menej spontánne a uvoľnene. Je tu pár chytľavých momentiek, no rozhodne nie toľko ako na ich debute.

Je zrejmé, že Echosmith dospeli a vnútorne sa snažia prísť s niečím silnejším. Niečo, čo v sebe ponesie nejaký odkaz. Dokonca si dovolím tvrdiť, že nazvať súčasných mladých "lonely generation" je veľmi trefné. A o tom je vlastne aj ich pilotný singel. Mladí viac tvoria svoj život na sociálnych sieťach a keď sa odpoja, tak sú vlastne úplne sami. Všetci máme veľa priateľov online. Ale sú to naozaj priatelia, alebo sú to naši známi? Človek je obklopený ľuďmi a vnútorne sa cíti sám. Myslím si, že ide o dobrú myšlienku a je podaná v celkom chytľavej skladbe, ktorá dokáže zaujať.

Ak by som mal vybrať najsilnejšie momentky albumu, tak by som povedal, že "Diamonds" a "Lose Somebody" majú veľmi chytľavé melódie, ktoré sa dokážu veľmi rýchlo dostať do pamäti. A opäť si myslím, že aj texty sú dobre spracované. Nie je treba veľa slov, aby sa dala povedať dobrá myšlienka: "Have you ever used somebody, that´s why you lost somebody". "Diamonds" má zase chytľavé gitary, ktoré vedia veľmi okamžite udrieť.

"Love You Better" má vynikajúce a úderné gitary na úvod skladby, Sydney tu prešla do trošku inej speváckej roviny a čím viac skladbu počúvam, tým viac mi prirastá k srdcu. Všetci sa snažíme byť lepší. Láska sa dá ľahko stratiť. A preto bojujeme, aby sme boli stále lepší a lepší.

Do pozornosti ešte dám skladbu "Everyone Cries", ktorá je asi najcitlivejším bodom na tomto albume. Možno je text trošku jednoducho napísaný a sú v ňom isté klišé, no rovnako hovorím, že niekedy nie je treba komplikované slová na to vyjadriť jednoduché myšlienky. Možno to niekedy znie zaujímavejšie, no jednoduché slová zase vedia vyznieť úprimnejšie. Lebo tak rozprávame všetci. Každý potrebuje milovať a rovnako aj byť milovaný. Lebo inak nám niečo chýba.

A to sú podľa mňa najväčšie highlighty albumu. Ostatné skladby majú podľa mňa dobré momentky, no zase nie sú tak výrazné alebo energické, aby som si ich dokázal nejako hlbšie zapamätať. "Shut Up And Kiss Me" je celkom chytľavá a má jednoduchý refrén, ktorý sa dobre spieva spolu so Sydney, no asi by som chcel od skladby trošku viac melodiky. Tá mi tam úprimne chýba. "Last Forever" má silný gitarový úvod, ktorý vie veľmi dobre zarezonovať a hudobne znie veľmi mohutne. Ale zase to chcelo trošku výraznejší refrén, ktorý dokáže silnejšie udrieť.

V podstate by som povedal, že reálne nie je na albume "Lonely Generation" nič čo by výrazne kazilo dojem z výsledku. Ale súčasne mám pocit, že má málo momentov, kde je album schopný nejako výrazne vyniknúť alebo ostať v pamäti. "Talking Dreams" je možno naivný a skladby boli amatérskejšie, no vďaka svojej energii, jednoduchosti a možno aj určitej nostalgii album fungoval lepšie, než by možno normálne mohol. Tu naskočili na vážnejšie témy, no čaro ich mladosti sa kdesi stratilo.

Ako to teda zhrniem? Vnútorne som povedal, že ak hodnotím album z hudobného podania, tak je vidno, že sa súrodenci Sierotovci posunuli dopredu. Našli si skvelý zvuk, pridali ku svojim giatarám dobré elektronické nápady, Sydney si dokáže svojim hlasom ľudí prilákať a celkovo ide o veľmi dobre poskladané dielo. A ako milovník hudby ho v tomto smere oceňujem. No súčasne sa album potreboval trošku viac uvoľniť a nechať veci prirodzenejšie plynúť. A mrzí ma, že je pre mňa ťažké si mnohé tieto skladby vnútorne uložiť v hlave. Napriek všetkému pozitívnemu čo som povedal. Jednoducho povedané - dokážem sa k albumu vrátiť ako k celku. Ale na mnohých miestach to bude slúžiť ako príjemné krovie. Ak by som chcel niečo, čo si budem spievať spolu s kapelou, radšej sa vrátim k ich debutu.

Hodnotenie: 7/10



autor: Endre-silentname, 19. máj 2020 09:37
Zdieľaj článok na facebooku
201 odoberateľov
Endre-silentname

Čo môže človek o sebe napísať na 1000 znakov? Ťažko povedať. Človek si pamätá časy spred desiatich rokov, keď venoval Birdzu skutočne obrovské množstvo času. Dnes už žije úplne iný život. No niektoré veci sa nezmenili. Stále milujem písanie, stále milujem hudbu, knihy a najmä aj filmy. Možno keď budem mať záujem, tak môžem venovať aj pár názorov na pár obľúbených filmov. Ak vás to bude zaujímať. Plus si rád opäť vypočujem názory na svoje poviedky alebo básničky, ktoré možno opätovne niekedy zavesím. Je fajn sa po rokoch vrátiť. A dúfam, že tentokrát už na dlhšie, než na pár dní. :)

Komenty k článku