Spopod Väzby

George Orwell - 1984

Nedávno prišiel za mnou nadšený kamarát. Ako známemu obdivovateľovi kníh a bádateľovi mysle sa mi prišiel pochváliť s niečím, čo ma nepochybne naučí mnohé o ľudskej hlave, o jej premýšľaní a o zmysle života. On už to všetko chápal a s neutíchajúcim entuziazmom mi opisoval, čo sa naučil. Kniha sa volala Kvet života. Bez úmyslu zhodiť túto knihu som sa ho spýtal, či čítal dielo 1984 od Georga Orwella. A vtedy sa rozplynula jeho novonadobudnutá vyrovnanosť a zaplavil ma výčitkami v tom zmysle, že ako si dovoľujem porovnávať tak silno duchovné dielo s nejakým románom o totalite spred pol storočia.

Nuž, priatelia, ak vám poviem, že žiadna duchovná kniha vám o ľudskej mysli nepovie toľko ako toto dielo, nemusíte mi veriť, ale ak sa považujete za človeka, ktorý je duchovne vysoko a pritom ho dobrovoľne odignorujete, nevedome ste na svojom duchovnom raste vykonali zverstvo, aké vám vaša myseľ nikdy neodpustí a vaším jediným šťastím bude, že si svoju chybu nikdy neuvedomíte. Ale aby sme sa hneď v úvode nepochopili zle. Prečítanie tohto diela vám nič nezaručuje a už vôbec nie nejaké osvietenie, po ktorom sa stanete lepším človekom. Avšak než sa táto kniha vpije do vášho podvedomia, chtiac-nechtiac vám v hlave vyvolá vírenie, ktoré keď opadne, len málokedy nechá myšlienky v stave, v akom boli pred tým.

A o čom je toto dielo, ktoré považujem za tak silno myseľ ovplyvňujúce, až svojím prínosom prerastá i tie najväčšie náboženské i duchovné texty ľudskej civilizácie?

Píše sa rok 1984.

Možno...

„Svět venku vypadal i přes zavřené okno studeně. Na ulici vítr

vířil prach a útržky papíru, a třebaže svítilo slunko a obloha byla

ostře modrá, zdálo se, jako by nic nemělo barvu kromě těch

všudypřítomných plakátů. Tvář s černým knírem shlížela ze všech

nároží, kam oko dohlédlo.“

Prvá časť knihy nás zavedie doprostred deja, kde je skrz hlavnú postavu predstavený svet, v ktorom sa bude odvíjať. Ocitáme sa v Londýne, ktorý je teraz súčasťou jedného z troch svetových mocenských blokov - Oceánie. Winston Smith je úradník na jednom zo štyroch ministerstiev, člen Strany, ktorá pomocou týchto ministerstiev ovláda životy ľudí. Jej vplyv na ľudí je popísaný priamo, no vzhľadom na neskoršie opisy len povrchne vystihuje všetko, čo sa v tomto svete deje.

Winstonovou náplňou práce je doslova prepisovanie minulosti. Prepisuje odhady produkcie, vydané správy a všetko, čo by inak mohlo vykresliť Stranu v negatívnom zmysle. Jednou z najzaujímavejších pracovných náplní však je evaporovanie ľudí. Ak sa nejaký významnejší člen Strany sprotiví režimu, jeho osoba je zabitá, nadobro vymazaná zo všetkých záznamov a následne i z myslí ľudí.

Winston robí, čo robiť musí. V hlave však denne spochybňuje Veľkého brata - autoritu, ktorá je zosobnením Strany, tvár, ktorá tvrdo dohliada a sleduje každého z nich, či už mikrofónmi alebo kamerami zabudovanými do všadeprítomných obrazoviek, neustále chrliacich informácie o úspechoch Strany, o zradcoch Strany, ktorí sa kajali zo svojich zločinov a o vojnových úspechoch v bojoch proti jednej z ďalších dvoch veľmocí. Samo osebe je toto premýšľanie zločinom, Winston sa však rozhodne vzoprieť sa ešte viac, a tak si zadováži denník, ktorý je ako taký zakázané vlastniť, a rozhodne sa spísať do neho potajme svoje myšlienky. Možnosť vyjadriť svoje myšlienky v ňom spúšťa už beztak Stranou pridusenú túžbu po vzdore. Začne pátrať v pamäti po minulosti. Po tom, čo bolo a ako vyzeral svet pred tým, ako sa rozdelil a ako nastúpila vláda Strany. Zisťujeme, často až spätne, že jeho pamäť si je často neistá, aj keď je o mnohých veciach presvedčený a na iné si zadováži dokonca dôkaz, no už pri prvom spomínaní nám autor naznačuje, že Winstonovej mysli sa niečo deje, Niečo čo mu znemožňuje nazrieť zreteľne do ďalekej minulosti.

„Pro koho vlastně ten deník píše, napadlo ho náhle. Pro

budoucnost, pro ty, kteří se ještě nenarodili? Jeho myšlenky chvilku

bloudily kolem pochybného letopočtu na stránce a potom narazily na

newspeakové slovo doublethink.

Poprvé si uvědomil závažnost činu, k němuž se rozhodl. Jak může

člověk komunikovat s budoucností? To je samo o sobě nemožné.“

V tomto svete existujú tri vrstvy. Vnútorná Strana, ktorá vládne. Vonkajšia Strana, ktorej členom je aj Winston a ktorá sa stará o fungovanie vecí verejných, ide príkladom, no jej členovia sú najväčšmi uväznení v neustálej kontrole a proletariát, ktorý manuálne pracuje, má pomerne veľkú voľnosť, kým neprejaví záujem o záležitosti Strany, ale inak je pre všetkých nezaujímavý a žije na okraji spoločnosti, hoc ľudia z neho tvoria v spoločnosti drvivú väčšinu.

Winston sa v práci stretáva neustále s jednou osobou, naoko fanatickou vyznávačkou princípov Strany, Júliou. Zosobňuje pre neho všetko, čím opovrhuje a neraz v ňom vzdor voči Strane vyvrcholí myšlienkami na to, ako Júliu zabije. O čo väčšie je jeho prekvapenie, keď zisťuje, že táto osoba Stranu haní viac ako on kedy zvládol a jej vzdor voči nej je napriek jej mladému veku snáď väčší ako jeho. Júlia totiž všetko, čo robí, robí účelovo aby nebola v podozrení. V skutočnosti sa pravidelne previňuje tým, že zvádza, dopúšťa sa smilstva, klame a od srdca nenávidí Stranu a všetko s ňou spojené. Sex a láska sú v tomto svete ideozločinom, jediným zločinom, ktorý existuje, no zároveň zhrňujúcim pod sebou nekonečno previnení. S Winstonom si začne len pre túžbu vyjadriť protest a on sám to vnímal rovnako, avšak po krátkej dobe je čitateľovi jasné, že im na sebe záleží viac ako len na objektoch, skrz ktoré môžu dať najavo svoje skutočné myšlienky.

Zdalo by sa, že spoločnosť v tomto svete je na pokraji zrútenia sa. Všade vládne špina, nedostatok a utrpenie a všetko sa zásluhou Strany ešte zhoršuje. Výroba klesá, prídely sa znižujú, vojna k ničomu nevedie a dennodenne je z obrazoviek vidieť kajať sa ideozločincov, ktorí sa snažili podkopať režim. Opak je však pravdou, Strana nielen že neslabne, ale naopak, upevňuje si moc cez všeobecne nariadené praktiky medzi svojimi členmi. Na ich dodržiavanie dozerá myšlienková polícia, ktorá sa buď priamo ukazuje a rozsieva strach, no zároveň všetci vedia, že práve oni sú na druhej Strane kamier a mikrofónov a neradno preto čo i len gestom vyjadriť voči týmto praktikám nesúhlas, i keď ste zdanlivo ďaleko od nich.

Medzi praktiky, ktorými sa ovládajú ľudia, patrí napríklad newspeak.

Newspeak je novým jazykom, vyvinutým aby zabránil vyjadreniu protestu voči Strane. Zjednodušoval a bol typický tým, že každý nový slovník newspeaku bol o niečo užší. Jeho účelom bolo aby každý vzdor, ktorý v ňom človek vyjadrí, vyznel absurdne a v budúcnosti mal úplne nahradiť zastaranú angličtinu.

„Goldstein vedl svůj obvyklý jedovatý útok

na učení Strany – útok tak přehnaný a zvrácený, že by byl i pro dítě

průhledný, a přece natolik vemlouvavý, že člověka naplňoval

alarmujícím pocitem, že by mu někteří méně rozumní lidé mohli

uvěřit. Ostouzel Velkého bratra, odsuzoval diktaturu Strany,

požadoval okamžité uzavření míru s Eurasií, obhajoval svobodu

projevu, svobodu tisku, svobodu shromažďování, svobodu myšlení,

hystericky křičel, že revoluce byla zrazena – a to všechno v rychlém

sledu mnohoslabičných slov, který byl parodií na obvyklý styl

řečníků Strany a obsahoval dokonce slova newspeaku; fakticky bylo

v jeho řeči více slov newspeaku, než by člen Strany normálně použil

ve skutečném životě.“

Ďalšou vecou, ktorou je povinný sa člen Strany riadiť, teda ju skôr ovládať, je doublethink. Vo svete, kde sa informácie menia každú chvíľu a skutočná pravda sa stráca v spletí právd nariadených, sú ľudia nútení trénovať svoj mozog tak, aby sa snažili veriť tomu, čo je momentálne považované za všeobecne pravdivé. Princíp doublethinku je jednoduchý. Nahradiť pôvodnú informáciu novou a vzápätí zabudnúť na celý proces, ktorý sa v mysli udial. Nová informácia sa tak nestáva niečím, čo sa vytvorilo, ale niečím, čo tu vždy bolo a nikdy to nebolo inak.

Napriek všetkým týmto pomerom si Winston s Júliou nachádzajú útočisko v proletárskej štvrti, kde sa stretávajú v tajne prenajatej izbe. Obom je jasné, že ich ideozločiny raz vyplávajú na povrch a obaja budú mučení a zabití. Napriek tomu sa hlavne Winston neplánuje zastaviť len pri vzbure vyjadrenej láskou. Chcel Stranu zničiť a preto začal pátrať po podzemnej organizácii - Bratstve, ktorú podľa Strany viedol jej bývalý člen.

Tu mu prichádza na pomoc člen vnútornej Strany O´Brien, tak isto pracujúci na rovnakom ministerstve s Winstonom, s ktorým on sám cíti vnútornú spriaznenosť už od úplného začiatku knihy. Ponúkne mu možnosť zapojenia sa do odboja a spolu s Júliou ich zasväcuje do jeho praktík a činov, ku ktorým budú možno v budúcnosti, obaja nútení pristúpiť.

Nanešťastie krátko po tom sú pri jednom zo svojich mileneckých stretnutí odhalení ideopolíciou a dopravení na Ministerstvo lásky, budovu, v ktorej sa zaoberajú mučením a vypočúvaním ideozločincov.

Posledná časť knihy sa odohráva takmer výhradne v priestoroch Ministerstva lásky. A práve táto časť je niečím, čo napína čitateľovu myseľ do neznesiteľných rozmerov. Všetko, čo nám bolo podávané priamo s povrchnými vysvetleniami, sa tu zdá byť omnoho hlbšie, pretože niečo, voči čomu bolo možné ešte v prechádzajúcich dvoch častiach akosi namietať či protestovať, je tu tak prenikavé, že až samotný hrot tohto javu ukazuje človeku ako hlboko môže siahať jeho vlastná myseľ.

Strana totiž nepotrebuje priznania, ani kajanie sa. Nepotrebuje, aby ste uznali pravdu alebo udali ľudí. Chce omnoho viac a vie, ako si to zobrať. Kto premýšľa inak ako je prípustné, je tu totiž menšinou a tým pádom šialencom - a šialencov treba vyliečiť z ich pomätenosti. Winstonov vypočúvajúci je príkladom toho, že Strana už nie sú ani tak ľudia, ako skôr celistvá entita, snažiaca sa pohltiť každú myseľ, a že myseľ je niečo, v čom sa pohybuje s takou obratnosťou, že vy sami sa z jej pokusov podmaniť si, budete v hlave snažiť vykrúcať ešte pár dní po dočítaní posledných riadkov.

Kniha sa končí tým najkrutejším spôsobom, aký som kedy zažil a v mojich očiach niet väčšieho sadizmu, akého sa môže autor na svojich postavách dopustiť. Avšak milión námietok by nevyvrátilo fakt, že iný koniec ani nebol prípustný.

„,Je někde místo, nějaký svět pevných předmětů, kde se ještě

odehrává minulost?´

,Ne.´

,Tak kde tedy minulost existuje, pokud vůbec existuje?´

,V záznamech. Je zapsána.´

,V záznamech. A…?´

,V mysli. V lidské paměti.´

,V paměti. Tak, velmi dobře. My, Strana, ovládáme všechny

záznamy a my také ovládáme veškerou paměť. Takže ovládáme

minulost, ne?´

,Ale jak můžete lidem zabránit, aby si pamatovali události!´

vykřikl Winston, který zase na okamžik zapomněl na číselník.

,Podvědomě, i když se tomu člověk brání. Jak můžete ovládat

paměť? Mou jste neovládli.´“

Pre mňa osobne je veľmi smutné, že toto dielo je hlavne na Slovensku veľmi podceňované a napríklad v škole je preletené len ako súčasť autorových diel so stručným popisom deja. Tiež mi tak trochu nepríde pravdivé, že toto dielo je antiutopistické a sústreďuje sa na kritiku totalitných režimov. V skutočnosti sa toto dielo venuje najviac ľudskej hlave a tým, čo do nej nútene či dobrovoľne preniká, a to nikdy nebude závisieť od režimu, ale od okolia, od ľudí a od ich chcenia. Nemusí byť podmienené snahou ovládnuť svet a snažiť sa ovládnuť vaše spomienky, ale naopak, môže vychádzať z obyčajnej roztopaše a snažiť sa ovplyvniť možno inak nepostrehnuteľnú maličkosť v nej.



autor: Karlotiskot, 10. apríl 2016 04:13
Zdieľaj článok na facebooku
53 odoberateľov
Karlotiskot

Under the spreading chestnut tree I sold you and you sold me: There lie they, and here lie we Under the spreading chestnut tree

Komenty k článku

  1. 1
    Willbebetter

    tvári sa, že má 3 roky

    Na jednej strane super že je tu v casaku konečne niečo zaujímavé, na druhej strane podľa mňa až príliš podrobný popis :) počúvam ju práve ako audioknihu a pol článku som preskočila lebo spoilery :D
  2. 2
    Karlotiskot

    32 ročný muž
    WWBBD?

    @willbebetter Hehe tak som sa s ňou aj ja prvý krát stretol. A hej menšie spoilery tam sú, ale nonšalantne som sa vyhol tým najdôležitejším veciam z deju a všetkému čo by mohlo čitateľovi nejak znížiť zážitok. :D Popravde vždy pred článkom prechádzam množstvo textov, ktoré už sú o danej knihe zverejnené. Či už oficiálne texty distribútorov, recenzie, prehľady i denníky v angličtine i slovenčine a snažím sa držať v nimi stanovených medziach, kďe pokladajú to čo píšu ešte stále za "nespoilerovú" časť i keď uznávam, že niektoré veci sa môžu zdať ako dôležité odhalenie deja. Ale buď ide o niečo čo sa čitateľovy aj tak odhalí v začiatku knihy, alebo ide o niečo k čomu je aj tak všetkým jasné, že to dospeje. Ale dám si poradiť a do budúcich článkov zakomponujem upozornenia na spoilery.
  3. 3
    Keber

    23 ročné dievča

    Je to výpoveď udalostí, ktoré sa diali pod vplyvom politickej totality, Smith chápal veci očami človeka, ktorý tam žil. Nemyslím si, že je vhodné porovnávať duchovné knihy a výpoveď obete politického režimu.
  4. 4
    Karlotiskot

    32 ročný muž
    WWBBD?

    @keber nesúhlasím s tým ako opisuješ túto knihu, ale o tom by som sa nerád hádal. Avšak "Nemyslím si, že je porovnávať duchovné knihy a výpoveď obete politického režimu." Aj keď z môjho pohľadu táto kniha nie je len nejakou výpoveďou obete politického režimu, presne toto si myslím, že na mieste je, pretože najväčšie zverstvá na ľudskom duchu sa napáchali a páchajú sa z "vyšších dôvodov" neraz čisto duchovných.
  5. 5
    Staphylococcus

    19 ročné dievča
    Ďaleko

    @keber nesuhlasim, tato kniha vypoveda o ludskej mentalite ovela viac, nez vsetky duchovne a psedospiritualiticke knihy dokopy. A nie je len vypovedou obete politickeho rezimu.

    Autorovi clanku: Cital si od Aldousa Huxleyho Brave new world? Ak nie, tak si urcite precitaj!!!!
  6. 6
    Keber

    23 ročné dievča

    @staphylococcus @karlotiskot Rešpektujem vaše názory. No za svojím si stojím. :)
  7. 7
    Trishe

    20 ročné dievča
    Trnava

    nechce sa mi to citat :D
  8. 8
    Inversi

    25 ročná žena
    ♫ ♪ ♫

    Ďakujem za tip na knihu, kniha objednaná !
  9. 9
    Karlotiskot

    32 ročný muž
    WWBBD?

    @trishe Prečo majú ľudia potrebu toto vyjadriť ? :D Ako fakt ma to zaujíma. Šak keď sa mi niečo nechce čítať prost nečítam a idem o dúm dál :D ale proste prečo má niekto tú chuť sa vyjadriť ako sa mu to čítať nechce? :D V akom zmysle to mám ako chápať ? :D
  10. 10
    Karlotiskot

    32 ročný muž
    WWBBD?

    @inversi Verím, že neoľutuješ!