Horkýže Slíže - Vo Štvorici Po Opici (1998)

"Vo Štvorici Po Opici" je podľa mňa trošku krok vpred pre kapelu. Hoci by sa dalo aj tu povedať, že Horkýže Slíže stále pôsobia ako barová kapela, album má kvalitnejší mastering a textovo pôsobí zaujímavejšie. Alebo teda, väčšinou. Sú tu miesta, ktoré mne úplne nesadli, ale k tomu sa dostaneme. Pre mňa je celkom zaujímavé počúvať teraz najstaršie skladby kapely, keď som ich spoznal až oveľa neskôr a k ich začiatkom som sa nikdy predtým nedostal. Niečo som poznal, ale rozohdne nie veľa. A medzi fanúšikmi je to celkom rozmanité. Sú ľudia, ktorí hovoria, že najlepšie sú "staré Slíže", iní zase majú radi "nové Slíže". Hudba sa neustále vyvíja, no rovnako aj ľudia sa neustále vyvíjajú. Nie sme tí, ktorí sme boli pred dvadsiatimi rokmi. A muzika môže potom slúžiť aj ako spomienka na staré časy. Ale rovnako sa s nami mení aj svet okolo nás. Čiže jediné, čo môžem povedať je, že jedno ide s druhým. A pri tomto albume si určite aj chalani z Horkýže Slíže môžu povedať - "Boli sme mladí, že?" Áno, to ste veru boli.

Nenašiel by som lepšie otvorenie albumu ako úvodnú skladbu "Osemnásť", ktorá v mnohom definuje asi každého. Veci už zrazu boli povolené a boli sme zodpovední sami za seba. Úvodné španielky skôr znejú ako keby sme tu mali country skladbu, no skladba po veľmi krátkej chvíli dostane svoju reálnu tvár a patrí pre mňa asi medzi najlepšie čo som počul. Okrem toho záverečné časti s "holubím domom" tam perfektne zapasovali. Je zaujímavé si uvedomiť, že skladba bola už aj na úvodnom deme "Prvý Slíž". Skvelá práca. Nasledujúca "Čundr Bejby" pôsobí tak trošku ako pokračovanie. Možno to spieva práve holka, ktorá v minulej skladbe oslávila 18. Kto vie? Každopádne mám pocit, že ten ich dvojtýždňový čunder bude stáť za to.

Mám pocit, že gitarový riff v skladbe "Gilotína" som už niekde počul, no neviem to akosi nikam priradiť. Ale je mi povedomý. Každopádne opäť skvelá skladba, ktorá pokračuje v dobrej rockovej atmosféra. Neviem prečo mi príde ale veľmi vtipná veta, že gilotíne "od šťastia opadala hrdza". Vydržal by som to počúvať pokojne aj dlhšie. Na druhú stranu si hovorím, že punk-rockové skladby majú byť rýchle a úderné. Takže som so skladbou úplne v pohode. "Matelko" mi tak trošku pripomína moje staré detské časy a je zaujímavé si aj uvedomiť, že už ani reálne nie je STV, ale RTVS. Skladba ako taká je okey, je chytľavá, no musím priznať, že prvé 3 ma zaujali asi o niečo viac.

Naopak skladba "Mama" na mňa osobne moc dojem nespravila. Možno som divný, ale na mňa je to kus repetetívne a nedáva mi to dokopy vnútorne nič. Možno je to dobrý fór, ale asi som ho nepochopil. Poďme ďalej. Najdlhšia skladba na albume "Blbé Pocity" má celkom dobré gitarové intro, plus je skvelé vnímať ako sa mení atmosféra z prechodov zo slôh do refrénu. A z nervozity sú často blbé pocity. Ktoré vyústia do zaujímavých situácií. Skladba má niekoľko zaujímavých myšlienok, aké skutočne ale dokáže napísať len niekto ako je Kuko.

Je tu ešte jedna skladba, ku ktorej by som chcel niečo povedať a tou je "Hrací Automat". Hymna každého barového gamblera, ktorá to v pár slovách povie absolútne do bodky. Vnútorne zhodnocujem, že Horkýže Slíže sú asi niečo ako sú v Nemecku kapela "Die ärzte". Dokázali by urobiť asi skladbu na úplne čokoľvek a bude to určite znieť zaujímavo a úderne. Ostatné skladby na albume sú tiež dobré, no nepôsobia na mňa až tak zaujímavo ako ostatné. Platí ale, že si zachovávajú svoju vlastnú tvár a do celkového kontextu albumu pasujú skvele.

Zaujímavosťou je ešte aj, že tu máme jedno hudobné pokračovanie v skladbe "Tunel Nekončí". Skladba naväzuje na finiš prvého albumu "V Rámci Oného" a necháva si tentokrát aj viac času na to udržať nás v melódii. A na záver tu máme ešte aj malý rekapitulačný bonus v podobe albumovej hitparády, ktorá nám len zostaví rebríček skladieb od 15-tej po prvú.

Realita je taká, že na "Vo Štvorici Po Opici" nenájdem skladbu, ktorá by mi nejako výrazne prekážala. Hoci "Mama" na mňa neurobilo veľký dojem, tak celkovo to dojem z albumu ako takého pre mňa nijakým spôsobom neničí. Vnútorne síce nie som fanúšikom Horkýže Slíže, no dokážem na týchto albumoch niektoré veci oceniť. Ich zmysel pre humor, ich jednoznačnú údernosť a fakt, že si sú schopní zachovať svoju tvár a spoznáme ich hudbu či bola z roku 1998 alebo 2012. Možno je pravda, že v minulosti vedeli ich texty byť o niečo zaujímavejšie, ale ako som povedal na začiatku. Tak ako svet ide dopredu, takisto aj my ako ľudia starneme. A už nemusíme byť tí istí, ktorí sme boli pred desiatimi alebo dvadsiatimi rokmi. Album je produkt svojho času, ale toto je dobrý produkt svojho času. Nemal by som problém album hodiť do svojej hudobnej kolekcie a z času na čas sa k nemu vrátiť. Myslím si, že je tu dostatok dobrého materiálu, ktorý je hodný vašej pozornosti. Možno k niektorým skladbám nemám moc čo povedať, ale tým nechcem hovoriť, že sú zlé. Sú v pohode. Niektoré len zaujali viac, niektoré menej. Palec pre album každopádne ide hore.

Hodnotenie: 7,5/10