Rews

Nocadeň - Katarzia (2003)

Písal sa rok 2003 a kapela Nocadeň sa opäť hlásila o slovo so svojim tretím albumom s názvom "Katarzia". A súčasne to bol prvý album kapely, ktorý som mal možnosť si vypočuť. V tomto období už v mojich očiach začali Nocadeň výrazne stúpať, plus v čase vydania som mal 14 - 15 rokov a začínal som sa o hudbu zaujímať oveľa viac. Takže pravda je taká, že moja cesta ku kapele sa začala týmto albumom.

Podľa mňa je Katarzia aj moment, kedy nám bratia Kopinovci priniesli album, na ktorom ukázali, akým smerom sa ich hudba bude odvíjať. Album je viac pop-rockový, texty sú zo života a myslím si, že pre väčšinu poslucháčov, keď sa povie Nocadeň, tak toto je štýl, ktorý si predstavia. Myslím si, že aj na predošlých dvoch albumoch sme mali skladby, ktoré smerovali do pop-rocku ako boli "Steny" alebo "Slová Už Nevravia Nič," no súčasne tam bola väčšia dávka tvrdších alebo alternatívnejšie znejúcich skladieb. Katarzia v tomto smere ponúka asi väčší hitový potenciál. A je to cítiť už od začiatku.

Aby som ale neklamal, tak pilotný singel "Letíš, Padáš" je nielen najsilnejším a najráznejším momentom na albume, ale aj jeden z najsilnejších momentov pre kapelu celkovo. Skvelá atmosféra, vynikajúce gitary a okrem toho energia, ktorú táto skladba rozdáva, je veľmi silná. Ak si myslíte, že sa dočkáte len pomalých skladieb na albume, zamyslite sa znovu. Nocadeň nám tu radi ukážu, že stále vedia poriadne udrieť na nástroje.

Ale to nie je jediný moment, kde vie album poriadne zažiariť. Je ich tu oveľa viac.  Poďme si ich teda všetky rozobrať. Samozrejme si stále všetci pamätajú skladbu "Buď Hviezda Čo Svieti Mi Nad Hlavou)". A myslím si, že poopravím svoje trvdenie k skladbe "Steny", keď som povedal, že si nepamätám inú skladbu, ktorá by sa skladala len zo slohy a potom opakovaného refrénu. Tu sa táto technika použila tiež. A opäť to znie skvele. Už úvodná gitara vie vytvoriť skvelú atmosféru a Rasťov spev skladbu ešte o niekoľko levelov pozdvihne.

Najzaujíamvejším momentom albumu je však pre mňa skladba "Izba S Čiernym Klavírom". Ak je na albume skladba, ktorá pôsobí úplne inak než všetky ostatné, tak atmosféricky by som jednoznačne ukázal sem. Úvodný prínos čela tomu dáva až mrazivý nádych. A keď sa skladba vybuduje až do záverečnej inštrumentálnej časti, tak pôsobí skutočne mohutne. Chválim.

"Kým Nás Smrť Nerozdelí" by som ešte aj dnes ohodnotil ako veľmi prekvapivý moment v tvorbe Nocadeň. Zo skladby ide neopakovateľná atmosféra a Rasťo v hlbokých častiach znie veľmi prirodzene. Skladba sa môže viesť svojim vlastným tempom, nepotrebuje sa nikam ťahať alebo gradovať a stále pôsobí maximálne úprimne a živo. A v mnohom je skladba iná oproti ostatným. Opäť, skvelá práca.

Pochválim aj otvorenie v podobe skladby "V Žiare Noci" a zakončenie v podobe dvoch skladieb "Koniec" a "Katarzia". Pôsobí to všetko skvele načasované a album veľmi presne vie, čo správne album odštartuje aj zakončí. Inštrumentálna "Katarzia" okrem toho opäť poriadne udrie do nástrojov a atmosféra sa dá nasať absolútne naplno. Takže sa skutočne nemám na čo sťažovať. A ak chcete ešte ešte jednu skladbu, ktorá dáva nástrojom väčšiu silu, tak tu máme skladbu "Oceány"

A ak by nám to všetko bolo stále málo, tak môžeme navštíviť aj Rasťovo súkromné "Las Vegas", kde nám "Elvis z platne zaspieva." Skladba má veľmi zapamätateľné a dobé gitary, ktoré si ako poslucháč nikdy nespletiem. Fascinuje ma trošku aj tón skladby. Znie až trošku zmyselne. A myslím to v najlepšom ako môžem. Mám rád tieto malé atmosférické momentky, ktoré potom necháme poriadne vyznieť.



Ostávajú ešte posledné dve skladby "Pre Nás Dvoch" a "Svetelný Lúč". Nechal som si ich takto spolu, lebo je zaujímavé, že obe skladby majú skoro úplne rovnaké bicie. Je zaujímavé aké veci si človek po rokoch v hudbe všimne. Obe skladby mám rád, no myslím si, že "Pre Nás Dvoch pôsobí silnejšie a aj úprimnejšie. Okrem toho je tu opäť skvelá gitarová linka, ktorá to zdvíha. Text je zapamätateľný a skladba má dobré harmónie. "Svetelný Lúč" na druhú stranu pôsobí miestami trošku zaspato. Skladba reálne má svoj najzaujímavejší moment až úplne v poslednej inštrumentálnej časti. Ako keby to malo vyvrcholiť ešte do záverečnej kapitoly, ktorá však potom príde v podobe ďalšej skladby.

Ako celok je pre mňa "Katarzia" dobrým albumom. Je plne fungujúcim, má veľmi veľa skvelých momentiek a rozhodne je tu veľa momentov, pre ktoré by som album mohol odporúčať na vypočutie. No je tu ešte jedna vec, ktorú je treba si povedať. Kým predošlé dva albumy podľa mňa trošku viac zariskovali, tak pri tomto albume ten pocit až tak silný nie je. Určite je to album, na ktorom sa Nocadeň našli a dali svojej hudbe veľmi identifikovatľnú tvár, no mám trošku pocit, že album išiel do trošku bezpečnejších vôd, než jeho dvaja predchodcovia.

Fakt je, že debutový album je vždy riziko. Je potrebné sa predstaviť a zaujať publikum. Druhým albumom sme sa dostali do trošku alternatívnych sfér a album miestami skutočne preskočil dobu. Pri tomto albume sa ale už preukázalo, aké skladby majú poslucháči najradšej a album sa rozhodol ostať v tejto pop-rockovejšej rovine. S veľkým množstvom vzťahových textov. Aj preto sú tu najzaujímavejšie momentky skladby ako "Letíš Padáš" alebo "Izba S Čiernym Klavírom". V nich som cítil trošku viac experimentovania.

Kazí to však dojem z albumu ako takého? Určite nie. Myslím si, že album je stále veľmi silný a má veľké množstvo skvelých momentiek, pre ktoré sa k nemu aj dnes oplatí vrátiť. "Katarzia" dala kapele svoju identitu a myslím si, že pre mnohých fanúšikov bol tento album veľkým zlomovým momentom. A zo správnych dôvodov. Od začiatku do konca sa album počúva skvele a aj slabšie momenty albumu sú stále dostatočne dobré na to, aby som povedal, že v jadre ide o veľmi dobré dielo, ktoré uspokojí všetkých fanúšikov a rovnako dokáže zaujať aj úplných nováčikov. "Katarzia" je určite hodná vášho času i pozornosti.

Hodnotenie: 8/10




autor: Endre-silentname, 19. september 2019 07:32
Zdieľaj článok na facebooku
197 odoberateľov
Endre-silentname

Čo môže človek o sebe napísať na 1000 znakov? Ťažko povedať. Človek si pamätá časy spred desiatich rokov, keď venoval Birdzu skutočne obrovské množstvo času. Dnes už žije úplne iný život. No niektoré veci sa nezmenili. Stále milujem písanie, stále milujem hudbu, knihy a najmä aj filmy. Možno keď budem mať záujem, tak môžem venovať aj pár názorov na pár obľúbených filmov. Ak vás to bude zaujímať. Plus si rád opäť vypočujem názory na svoje poviedky alebo básničky, ktoré možno opätovne niekedy zavesím. Je fajn sa po rokoch vrátiť. A dúfam, že tentokrát už na dlhšie, než na pár dní. :)

Komenty k článku

  1. 1
    Robinsonleon

    23 ročný chalan
    mimo všetkých predstáv o dobre a zle

    Furt to tu vyskakuje Nocadeň sem, Nocadeň tam... tak som to začal počúvať a kupodivu... fakt v pohode
  2. 2
    Endre-silentname

    31 ročný muž
    letím niekde v oblakoch

    @robinsonleon Tak... ešte budú 3 ďalšie recenzie... plus s príchodom nového albumu 4. Keď už som sa rozhodol ohodnotiť kompletnú diskografiu, tak to tu ešte bude chvíľu vyskakovať. :) ... ale som rád, že sa páči.