Rews

Nocadeň - Nestrieľajte Do Labutí (2006)

Naposledy, keď som hovoril o albume "Katarzia" som povedal, že na tom albume Nocadeň našli smer, ktorým sa bude ich hudba vyvíjať, no napriek jeho silným stránkam som od neho očakával trošku viac. Ale ako sa hovorí od toho tu máme pokračovateľov. A myslím si, že v prípade ich štvrtého albumu "Nestrieľajte Do Labutí" nielen posunuli svoj štýl na vyššiu úroveň, no myslím si, že absolútne vyšperkovali. S týmto albumom mám veľmi veľkú históriu. Odkedy vyšiel som ho počúval skoro non-stop až 3 roky. A celá moja rodina to musela počúvať v tom období so mnou. Hovorím o tom preto, aby ste videli, že poznám tento album naspamäť. Počúval som ho snáď tisíckrát, a dal som mu aj opätovný posluch pred touto recenziou, aby som si bol istý svojimi slovami. A myslím si, že album ani rokmi nestratil nič zo svojho čara.

Od prvej po poslednú skladbu je tento album pre mňa obrovským hudobným zážitkom a nemám problém sa k nemu kedykoľvek vrátiť. Tá energia v ňom stále je a rovnako ako 13 rokov dozadu, aj dnes ju na svojich poslucháčov vie veľmi dobre preniesť. Zaujímavá je už hneď úvodná skladba "Dávno". Nocadeň počas predošlých troch albumov vyberali väčšinou rýchlejšie skladby na otvorenie, no tentokrát to bude pomalšia. No po tom, ako si celý album vypočujete, tak pochopíte, že žiadna iná skladba by tento album neotvorila lepšie. Mám veľmi rád to ticho, ktoré skladba dokáže vyvolať. Slohy nie sú odpsievané silno. Naopak si Rasťo šetrí sily na refrény, ktoré potrebujú vyznieť. No práve tými tichšie odspievanými slohami dáva tejto skladbe niečo výnimočné. A to je viac atmosféry.  

Pokračujeme skladbou "Jackie Chan", kde by Rasťo chcel byť "rýchly a chrabrý" tak ako on s cieľom priniesť "pokoj a mier". Napriek tomu, že som ostal z niektroých momentiek v texte prekvapený, tak skladba sa na mňa veľmi rýchlo nalepila. A myslím si, že človek nezabudne ani na tých ázijských dablérov vo videoklipe. A ak si ich nepamätáte, tak pridávam ukážku.



A aký by to bol album Nocadeň, keby sme nemali aspoň jednu poriadne energickú skladbu na albume? Myslím si, že slová "Jún 27, 5 0 1" sú dodnes veľmi dobre pamätné. "Jún 27" má podľa mňa síce jednoducho spracovaný text, ktorého refrén sú skôr dokopy dobre znejúce frázy, ale nič zlé na tom nevidím. Pustite si tú skladbu sami a som si istý, že vás to poriadne rozhýbe.

"Tvoj Mono Hlas" sa podľa mňa veľmi schopne ucyhtil ako singel z albumu a myslím si, že ešte aj dnes patrí medzi najsilnejšie hity Nocadeň. Čakanie niekedy vie ublížiť a čím dlhšie však budeme čakať, o to silnejšia je šanca, že "láska dotlie" a ostane chladno. Priznávam, že skladbu som počas obdobia 2006 - 2008 počúval skutočne dokola. A určite nestratila nič zo svojej sily. Tento hlas vždy dokáže poriadne silno vyznieť.

Kombinácia harmoniky a silnejších gitár otvára skladbu "More", ktorá vie trošku viac udrieť na struny, a musím priznať, že finálne časti s ústnou harmonikou sú pre mňa vždy najsilnejšou a najlepšou momentkou skladby. Refrén je možno trošku slabší ako pri ostatných skladbách, no rozhodne má svoje momentky, ktoré ju dokážu nechať vyznieť.

A už prichádzame k veľkému míľniku pre kapelu. Titulná skladba "Nestrieľajte Do Labutí." Svojho času veľmi silný singel so skvelou kombináciou klavíra a gitár, so silnými a veľmi emotívnymi spevmi počas refrénu. Skladba má ohromnú silu aj dnes. Myslím si, že keď sa povie Nocadeň, tak spolu so skladbami, ktoré som spomínal v minulých recenziách, tak rovnako aj "Nestrieľajte Do Labutí" sa stal veľmi pamätným hitom a patrí medzi skladby, ktoré si okamžite pri mene kapely vybavíme. Roku 2007 sa dokonca dočkala aj duetovej verzie s Katkou Knechtovou. Tá sa potom objavila na kompilácii "Retrospektíva".

"V Súhvezdí" je podľa mňa skladba, ktorá by si klip zaslúžila. Vždy som si hovoril, že by sme mohli vidieť na hviezdnej oblohe. Alebo pod ňou. Myslím si, že by jej to umožnilo sa viac dostať do povedomia. Po rokoch patrí medzi moje najobľúbenejšie. Opäť nemám pocit, že by skladba potrebovala nutne nejakú výraznú gradáciu. Môže si ísť svojou cestou a nikomu to neprekáža. Okrem toho mám veľmi rád tie gitary. A aj mesiac môže skutočne žiarliť.

Myslím si, že skutočnou gradáciou predošlej skladby je jej nasledovník "Dievča V Bielom Závoji." Zo súhvezdia prechádzame "vesmírnym priestorom", a je to presne to čo sme potrebovali. Gitary tu spolu s bicími znejú vynikajúco, skladba je hutná a príchodom refrénu to všetci ucítime naplno. A vždy sa teším aj na to dlhé zakončenie skladby, ktoré skutočne necháva nástroje nádherne doznieť. Všetko má svoj čas. A práve tým, ma skladba aj po rokoch dokáže držať.

No musím povedať, že na záver sa dočkáme dvoch nádherných highlightov. A konkrétne skladieb "Voľným Pádom" a "Bielo-Čierny Svet". Myslím si, že je to presne to čo sme potrebovali. Voľným pádom opustíme vesmír a ocitneme sa skutočne v harmonicky nádhernej balade, ktorá ma po prvom počutí úplne opantala a dnes je stále jednou z mojich top skladieb na albume. A nielen na albume. "Voľným Pádom" má vo svojich refrénoch silnú dávku citu, ktorá sa ma drží ešte aj dnes. A síce to s albumom nejako nesúvisí, no to bijúce srdce na záver videoklipu je jeden z mojich najobľúbenejších momentov vo videografii Nocadeň vôbec. Podľa mňa to bolo nádherné.

Záverečná skladba "Bielo-Čierny Svet" je presne rovnako skvelé zakončenie, ako je "Dávno" otvorenie.  Keď sa zo sveta stratia farby, tak si to dokážem predstaviť rovnako. Osobne poviem, že bielo-čierny svet na mňa vždy pôsobil ešte ťažšie ako ten čierno-biely. Neviem čím to je, ale prehodením tých dvoch slov z toho vychádza ešte mrazivejšia atmosféra. V závere, keď Rasťo už len rozpráva text, pôsobí to na mňa ako smutné skonštatovanie toho všetkého čo prežíva. A má to skutočne poriadnu silu.

Skúsím to teda nejako celé zhrnúť. "Nestrieľajte Do Labutí" si ma získalo. "Katarzia" bolo moje zoznámenie s kapelou, týmto albumom si otvorili dvere do môjho srdca a môjho sveta. Ako celok znie album perfektne. Skladby sú absolútne presne zoradené jedna za druhou. Album nás vie nakopnúť, vie nás upokojiť, vie nás pohladiť, vie nás rozhýbať. Má v sebe úplne všetko čo potreboval. V mojich očiach je to skvelým pokračovateľom "Katarzie" a posunul jej kvality o niekoľko stupienkov vyššie. A nebránim sa to tvrdiť ani dnes. Rokmi sa pre mňa pod obálkou s čiernou labuťou stále skrýva jeden z najlepších albumov kapely. Ak sme dnes ako fanúšikovia Rasťovi čierni havrani, tak za seba tvrdím, že som stále ich čiernou labuťou, ktorá nikdy neprestane veriť talentu chalanov. Ak ste album nikdy nepočuli, určite to dobehnite. A verím tomu, že tých asi 45 minút, ktoré mu venujete nebudete v žiadnom prípade ľutovať.

Hodnotenie: 10/10



autor: Endre-silentname, 23. september 2019 07:49
Zdieľaj článok na facebooku
197 odoberateľov
Endre-silentname

Čo môže človek o sebe napísať na 1000 znakov? Ťažko povedať. Človek si pamätá časy spred desiatich rokov, keď venoval Birdzu skutočne obrovské množstvo času. Dnes už žije úplne iný život. No niektoré veci sa nezmenili. Stále milujem písanie, stále milujem hudbu, knihy a najmä aj filmy. Možno keď budem mať záujem, tak môžem venovať aj pár názorov na pár obľúbených filmov. Ak vás to bude zaujímať. Plus si rád opäť vypočujem názory na svoje poviedky alebo básničky, ktoré možno opätovne niekedy zavesím. Je fajn sa po rokoch vrátiť. A dúfam, že tentokrát už na dlhšie, než na pár dní. :)

Komenty k článku